Doobeda bolo tak nádherne, Babia hora čerstvo zasnežená, rozhodol som sa objavovať pravý čistý
biely sneh. Nemal som veľa času a išiel som autom na miesto, ktoré sa volá Koči zámok na konci Rabčíc.
Vraj tu kedysi býval kočiš. Je to miesto, skôr usadlosť, domy sú roztrúsene v kopcoch. Mám to miesto
rád, konči tu dedina, konči tu svet a otáča sa autobus. Odstavil som auto a obul si bežky, vybral som sa
k štátnej hranici. Sneh nádherne vŕzgal, čerstvo napadla v noci ešte malá vrstva a pod ňou bol srieň.
Vtedy to ide najlepšie, netreba mazať.
Išiel som k starej ćerešni pri hraniciach, je tam spravený posed. Spomenul som si, ako sme sa
vyškrabali na ňu s mojimi kamarátmi Chrisom Stewartom a Zuzanou Kadurovou zo Škótska, keď boli na
návšteve Oravy. Na Kočom zámku sme sa rozutekali k hranici, mokli nám nohy v ťažkom mokrom snehu.
Utekali sme šťastní až k starej čerešni. Boli som s nimi aj na Slanej vody s kamarátom Pekom z Rabčíc.
Na fotke Peko kamufuje pravé červené víno vo fľaške od Coca- Coly
Hranicu som prekročil, lesíkom som sa dostal do Poľska do dediny Lipnica. Išiel som dole kopcom,
rýchlosť sa zväčšovala, paráda. Cestou naspäť sa odkryla zasnežená Babia hora posypaná bielym
práškom. Stromy sa na nej smiali do biela.
Dnes na lúkach bola obrovská plocha čistého žiariaceho snehu. Biely vŕzgajúci sneh, jas a čistota, to je
už pomaly vzácnosť. Nádherná farba snehu očisťuje svet a zakrýva ho.
Dobre, že je v zime na Orave.
