V Užhorode si postupne vybavujeme v pamäti azbuku. Marek bol na základnej škole talent na ruštinu, rýchlo jej porozumie. Medzi ukrajinčinou a ruštinou sú rozdiely, napríklad také dobré ráno sa povie po rusky dobroje utro a po ukrajinsky dobroho ranku!
Prekvapila nás krásna železničná stanica, útulná a čistá,aká sa u nás na Slovensku len tak nevidí.
V pivárni je nám veselo.
V Užhorode sa nachádza niekoľko múzeí, divadlo a zároveň je významnou dopravnou križovatkou ciest od Košíc, Čopu, Mukačeva a Užoku.
V meste zostaneme až do večera, do odchodu nočného vlaku do Odesy. Na perón prichádza náš vlak v typicky modrej farbe, s inou sme sa ani nestretli. Odchádza presne na minútu, je o niečo vyšší ako jazdia na Slovensku - súvisí to so širokorozchodnou traťou.
Moja prvá noc bola úplne pohodová, kupé je pre štyroch ľudí, no sme v ňom len sami dvaja. Má to iba maličkú chybičku, že sa dá otvoriť len jediné okno v chodbičke. Popri trati v malých dedinkách stojí veľa zanedbaných budov, už na prvý pohľad vidieť, že na vidieku žijú ľudia v chudobnejších a skromnejších podmienkach ako u nás.
Marekové cestovné zápisky a fľaštička dobrej ukrajinskej vodky, ktorá nám neskôr pomohla pri nadväzovaní rozhovorov v kupé.
Odesa je tretím najväčším mestom na Ukrajine po Kyjeve a Charkove a je najväčším prístavom na pobreží Čierneho mora. Zamilovali sme sa do tohto mesta na prvý pohľad.
Zo železničnej stanice (vokzalu) sme sa v električke doviezli rovno až k moru.
Arkadia je verejná pláž v Odese.
Prechádzame sa parkami s množstvom kvetín a fontán, koná sa tu veľa kultúrnych podujatí.
Mareka na lavičke vyfotogarfujem s významným ukrajinským spisovateľom. Odesa sa mi zdá krásna ako Praha, no má okrem historických pamiatok ešte niečo naviac - promenádu pri mori.
