Traja kamaráti z vlaku Medard, Viktor a Marek.
Oni na oplátku vyťahujú na stolík všelijaké dobroty - rezne, slaninu, syry, uhorky, paradajky, papriku. Táňa je ráno zvedavá, čo sa nám v noci snívalo. Prezrádza, že na Ukrajine sa hovorí, že na novom mieste sa prisnije ženích neveste. Pred vystupovaním si vymeníme kontakty, dohodneme sa, že sa možno stretneme neskôr v Alupke.
Železničná stanica v Simferopole pôsobila ošumele.
Plánujeme ísť zo Simferopolu večerným vlakom do mesta Kerch k Azovskému moru, pozrieť si Kerčsky prieliv, ktorý oddeľuje Európu od Ázie a docestovať do konečnej stanice Port Krymu. Máme však smolu - zrušili nočné vlakové spojenie, otočiť tú cestu len za deň sa neoplatí, rozhodneme sa preto pre cestu do Jalty.
Zo Simferopolu do Jalty vedie najdlhšia trolejbusová trať na svete! Prechádza cez Angarský priesmyk vo výške 752 metrov nad morom a je 85 kilometrov dlhá, prekonávame Krymské hory, pozdĺž Čierneho mora prichádzame do Jalty. Ideme dvojdverovým trolejbusom č. 52 Škoda 9Tr z roku 1962. Na prekvapenie tento staručký stroj ťahá do kopcov dobre, len raz sa mu pred Angarským priesmykom vyšmykla kladka z trolejového vedenia. Spontánne zastaneme, autá nás bláznivo obchádzajú, šofér kladku zase pripojí k elektrickému vedeniu a za chvíľku sa pohneme ďalej. Po dva a pol hodine sme konečne dorazili do Jalty.
Na autovokzale nás odchytia dve staršie, seriózne vyzerajúce panie a ponúknu nám ubytovanie blízko centra mesta. Ubytujú nás za dobrú cenu, radi súhlasíme. V centre mesta nás privíta veľká socha V. I. Lenina.
Nočný život na Jalte stojí naozaj za to, s množstvom zaujímavých atrakcií, a takú dlhú promenádu pri mori som ešte nevidel. Jediným problémom je, že tu priamo do mora vypúšťajú splašky bez kanalizácie, preto je v slanej vode toľko siníc.
Na ďalší deň si pozrieme mestečko Urzuf s čistejším morom.
a prekrásny Nikitský botanický sad.
Lenin je tu stále "doma".
Pán domáci pred našim odchodom z Jalty prišiel ešte skontrolovať, v akom stave sme zanechali ubytovanie. Minule mu vraj hostia rozkopali v izbe dvere. Vyzvedá od nás, či sme navštívili Livadiilský dvorec. Nie, nevideli sme ho. Vysvetlí nám cestu, vezieme sa trolejbusom na Spartak a potom maršutkou priamo k Livadiilskému palácu, ktorý sa stal letným sídlom ruských cárov v roku 1861. V súčasnosti slúži ako múzeum. Po druhej svetovej vojne sa tu konala Jaltská konferencia, stretli sa tu Stalin, Churchill a Roosevelt.
V Livadii sme sa najedli vo výbornej reštaurácie.
Výťahom, ktorý prekoná niekoľko desiatok metrov sa zvezieme priamo na pláž k moru.
Rozlúčime sa s mestečkom a pokračujeme smer Alupka.
