Vorontsovský palác s krásnymi záhradami.
Na stanici osloví Mareka taxikár, ponúka ubytovanie blízko mora. Nasadneme do auta, no nahnevaný Ukrajinec niečo dohovára nášmu taxikárovi. Vezieme sa na opačný koniec mesta.
Ten nakoniec auto zaparkuje a otvorí bránu, ubytovanie vyzerá ako obyčajná chajda pre rybárov. Nepozdáva sa nám, no nemáme už síl hľadať ďalšie. Dvere sa zvnútra nedajú zamknúť a v druhej miestnosti je malá diera v streche. Zaspávame tvrdým spánkom, no zobudili sme sa na čudesný lomoz, niekto nám chodí po streche. Vstanem a rozkopnem dvere do druhej miestnosti, svietim baterkou, nikto tam však nie je. Vyjdem aj na dvor a pozriem na strechu. Prechádza sa po nej mačka - záhada je už vysvetlená.
Vonku sa pomaly brieždi, odchádzame k moru pozorovať východ slnka, z mora pomaly vystupuje obrovská červená guľa a prvé teplé lúče slnka zohrievajú naše tváre.
Verejná pláž v Alupke.
Marek sa raduje, že sa okúpe v mori.
Na autobusovej stanici sme si dohodli stretnutie s Táňou a Viktorom, našimi priateľmi z vlaku. Ideme na vrchol kopca Aj Petri (1234 m. n. m. ). Kľukatou horskou cestičkou sa vezieme mašrutkou, ktorá je na Ukrajine jedinečný a nevyhnutný dopravný prostriedok. Malá dodávka, zvyčajne staršia, rôznej farby. Miesta je v nej pre ľudí dosť, určená je tak pre dvadsať-tridsať pasažierov. No záleží len od vôle šoféra, koľkí sa tam nakoniec pomestia. Ľudia nastupovali aj zadnými dverami a podávali peniaze dopredu k šoférovi. On im zase poslal cez nás lístok, príde mi to zábavné, niečo podobné som ešte nezažil.
Nestíham ani sledovať šoférov výklad a už vystupujeme pri mohutnej sosne.
Na jednom mieste sa robia opravy cesty, vodiča zastavuje polícia, pridelia nám o jedného pasažiera viac a pokračujeme ďalej. Pod vrcholom nás vysadí na mieste, kde sa v hlbokej jame nachádza zafúľaný sneh.
Na tržnici krymskí Tatári ponúkajú rôzne služby, predávajú výrobky z hrubej vlny: svetre, ponožky, vesty, aj kožuchy a sladkostí.
V reštaurácii nás ukrajinskí priatelia prehovoria na miestnu pálenku ča - ča, je silná. Marek okoštuje aj tradičné tatárske jedlá, šurpu - baraninovú polievku, špecialitu manti - knedle plnené jahňacím mäsom, hustú hovädziu polievku lagman so zeleninou, rezancami a šašlíkom.
Cesta nám trvá ešte hodinku peši do kopca.
Na vrchole Aj Petri (1234 m. n m. )
Zhora je nádherný výhľad na mestá a morské pobrežie.
