Do roku 1991 bol Sevastopoľ „uzavretým mestom", kotvila tu ruská čiernomorská flotila a v neďalekej Balaklave bola základňa ruských jadrových ponoriek. V tých časoch do mesta mohli iba vojaci, námorníci, ich rodinní príslušníci a návštevníci len na zvláštne povolenie.
Dnes je slobodným, usporiadaným, moderným mestom, s množstvom zelene, stromov, lavičiek. Je to populárne prímorské letovisko a turistická destinácia, predovšetkým pre návštevníkov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu.
Čiernomorská flotila sa rozdelila medzi Rusov a Ukrajincov, Rusi si prenajali časť prístavu, na ulici stretávame námorníkov.
Potraviny na trhu sú kvalitné, maslo je naozaj maslom, jogurty sú oveľa chutnejšie, produkty sú domácej výroby
Častým jedlom je pohánka, výborné jedlo aj pre vegetariánov.
Pamätnú tabuľu významných osobností mesta zdobí päťcípa hviezda.
Múzeum čiernomorskej flotily.
Ráno odchádzame motoráčikom zo Sevastopoľu do turistami navštevovaného mesta Bachčisajraj.
Stretávame aj nejakých cyklistov, prihovoríme sa dievčatám, ktoré sú z Ruska. Docestovali aj s bicyklami na Krym lietadlom a vystupujú ako my v Bachčisajraj.
Bachčisajraj (Palác v záhrade) je hlavným sídlom Krymských Tatárov, vysoké štíhle minarety mešít a turecké komíny navodzujú orientálny charakter. Mesto je situované v hlbokom kaňone rieky Čurjuk-Su. Pozrieme si Chánsky palác so známou fontánou lásky. Preslávil ho najmä ruský romantický poet A. S. Puškin vo svojej slávnej básni Bachčisarajská fontána a poľský básnik A. Mickiewicz v Krymských sonetoch.
Návšteva Uspenského jaskynného kláštora patrí k tým nezabudnuteľným. Chrámy východného rítu majú atmosféru silnej spirituality. Predierame sa dovnútra pomedzi pravoslávnych pútnikov, dnu predávajú dve mníšky vonné tyčinky, obrázky svätcov a daľšie suveníry.
Okolo kláštora vedie dláždená cestička až k dlhej otvorenej náhornej plošine, na ktorej sa nachádza skalné mesto Čufut-Kale. Krym je pestrou zmesou národov, národností a náboženských skupín. Toto skalné mesto obývajú Alani, Arméni a Karaimovia. V 14. stor. sa pevnosť stala hlavným mestom novovzniknutého Krymského chanátu a po jeho zániku poskytla prístrešie karajitským židom až do polovice 19. stor., práve podľa nich sa osada na vrchole začala nazývať Čufut-Kale (židovská pevnosť).
