
Ako sme sa stretli, hneď som zbadal v ich tmavých očiach krásne mesto Tbilisi ležiace v doline rieky Kury v Tbiliskej kotline medzi Malým a Veľkým Kaukazom. Gruzínčina je jazyk veľmi pekný, ale pre mňa nezrozumiteľný, dohovárame sa preto spolu po rusky. Tou sa dohovára väčšinou najmä staršie obyvateľstvo, mladí ľudia už ovládajú aj anglický jazyk. Gruzínska abeceda patrí medzi štrnásť unikátnych svetových písmen. Nemá malé písmená, lenže ani to vám pri čítaní nepomôže.

Gruzínci sú pohostinní ľudia, ponúknu ma čajom a sladkosťami, medzi ktorými nesmie chýbať gruzínsky snickers, ktorý sa varí z hroznového džúsu, kým nezhustne. Potom sa natiahnu na povrázok orechy, ponoria sa do neho a tak vznikne skvelá kaukazská špecialita čurčchela. Hovoria mi, že obyvatelia tejto krajiny sú chudobnejší, bežná penzia je okolo 50 Eúr na mesiac. Zaspomíname si na atmosféru mesta Tbilisi, ktorého ulice brázdia súkromníci svojím mikrobusmi - maršrutkami. Ľudia im na kraji ciest zamávajú a keď sa dohodnú na cene, tak nastúpia.

Na trhu v Tbilisi dostať skoro všetko, napríklad syrové taštičky chačapuri, rôzne druhy pirohov a pirôžkov, domáce jogurtové mlieko. Krásne rozvoniavajú na námestí v centre mesta rôzne druhy korenia, ich vôňa prenikne do najtajnejších miest čuchových buniek. Pripravia mi na obed Adžapsandali, ich tradičné jedlo z baklažánu a ďalšej dusenej zeleniny, k tomu sú pečené zemiaky, chlieb, mäsové pirohy a zeleninový šalát. Potom pán domu Miloš zomelie gruzínske opražené kávové zrná, vytiahne svoj rodinný porcelán a už si len vychutnávame slastnú chuť a vôňu kávy.

Gruzínci sú aj veľmi súdržní, žijú spolu starí rodičia, rodičia a deti a navzájom si pomáhajú. Aj keď ich neobchádzajú moderné technológie a menia ich tradičný spôsob života. Dospelí dokázali dlhý čas poobede písať na svojich mobiloch so svojím rodákmi v Tbilisi a malý Sandro pritom strávil svoj čas hraním sa počítačových hier na tablete. No za oknami padal dážď, tak ani nemal na výber. Moji známi Gruzínci strávili dva týždne na Slovensku, počasie im prialo, navštívili Bratislavu, Banskú Bystricu a Španiu Dolinu, Bojnice a Rajecké Teplice. Naša krajina sa im veľmi zapáčila, no bolo cítiť, že im už rodné Tbilisi naozaj chýba. Dostal som od nich na rozlúčku krásny zápisník na cesty Old Tbilisi a povedali sme si Nachvamdis – do skorého videnia v Gruzínsku.