Vladko a Marika moji anjeli strážni z Prešova.
Mama práve okoštovala varenú medovinu a tá ju dobre silvestrovsky naladila.
Na námestí do polnoci hrala skupina IMT Smile, z neba padali petardy a všade prenikala hustá dymová clona. Chvíľku som mal pocit, že sa začne tretia svetová, ale bola to len takto prejavená radosť z prichádzajúceho nového roka.
Hneď prvý deň nového roka sme sa vybrali na zrúcaninu Šarišského hradu, nočný dážď ustal a na chodníku našťastie nebolo veľa blata.
S Vladkom sme sa vyškriabali na jednu z najvyššie položenej veži hradu.
Pohľad z hora bol úchvatný, v pozadí dominanta tohto kraja vrch Stráže.
Slnko pomaly zapadalo a my sme sa museli vrátiť z našej príjemnej prechádzky.
Ďalší deň doobeda sme si pozreli Prešovskú Kalváriu.
Odtiaľ nás očarila panoráma mesta.
V družnej atmosfére sme sa vracali naspäť.
V Prešove sa starajú o historické pamiatky, nasvedčuje tomu aj čerstvo zrekonštruovaná židovská synagóga.
Poobede sme si vyšli na zrúcaninu Kapušanského hradu.
Výhľad sme nemali najlepší, pokazila nám ho padajúca hmla.
V najťažšom skalnatom úseku chodníka musel mame pomôcť ostrieľaný turista Vladko.
Zrúcanina ukrývala v sebe veľa krásnych zákutí.
Všetkému je raz koniec, aj našim potulkám po okolí Prešova. Ďalšie ráno nás odviezol autobus naspäť domov na Oravu.
