Božena Němcová, rodená Barbora Novotná veľmi milovala svoju babičku, v blízkosti ktorej strávila detstvo a o ktorej napísala svoju najslávnejšiu knihu. Veľmi podporovala národné obrodenie a vlastenectvo. Je to jedna z najvýznamnejších spisovateliek českých dejín. Vybral som sa preto do Babičkiného údolia, aby som spoznal reálne miesto, kde sa odohráva dej tejto knihy.
Ratibořický zámok je známy predovšetkým ako letné sídlo Kataríny Bedřišky Vilemíny Benigny vojvodkyne Zaháňské. Pôvodne objekt dal na začiatku 18. storočia vybudovať majiteľ náchodského panstva Vavrinec, knieža Piccolomini. Neďaleko spustnutej ratibořickej pevnosti zo 14 storočia vznikol jednoposchodový barokový zámoček s kaplnkou v štýle malých talianských kaštieľov. Náchodské panstvo neskôr kúpil Peter Biron, vojvoda Kurónsky a Zaháňsky, otec Kataríny Zaháňské, ktorá panstvo neskôr zdedila. V Ratibořiciach realizovali za jej vlády rozsiahle stavebné úpravy - zámok bol prebudovaný v moderné empírové sídlo a v jeho bezprostrednej blízkosti bol založený anglický park. Taktiež bol zbúraný starý hospodársky dvor a pôvodné panské bielidlo. Na novo bol vystavený skleník pre subtropické rastliny s bytom pre záhradníka a pri mlyne bola založená kuchyňská záhrada. Vojvodkyňa na zámku hostila množstvo významných osobností, napríklad bol tu rakúsky kancelár, knieža Klemens Metternich či ruský cár Alexander I. Po jej smrti bolo náchodské panstvo vrátane Ratibořického zámku predané. Posledným majiteľom až do zoštátnenia bol rod ríšskych kniežat Schaumburg - Lippe.
Zámocký park sa rozkladá na ploche viac ako piatich hektárov. V roku 2015 prešiel po viac ako 200 rokoch od svojho založenia veľkou revitalizáciou, bola tu obnovená vegetácia, časť drevín ošetrili, choré a nebezpečné stromy spílili a veľa nových vysadili.
Základný kameň bol položený v roku 1920, pri príležitosti 100. výročia narodenia Boženy Nemcovej. Tým, kto slávnostne pobúchal na základný kameň, nebol nikto iný ako rodák z neďalekého Hronova a nemenej slávny a úspešný spisovateľ Alois Jirásek.
Rudrůvom mlyne sa odohráva časť románu Babička. Mlyn bol do dnešnej podoby prestavaný v 18. storočí. Vnútri je možné si pozrieť historické technické vybavenie a obydlia mlynára a jeho rodiny.
Rudův mlyn a vodný manufaktúrny mangeľ sa nachádza približne uprostred cesty medzi Ratibořickým zámkom a Starým bielidlom. Sú to technické pamiatky. Mlyn na konci 18 storočia vyženil dedko Mančinky, ďalšia postava z knihy Babička, v skutočnosti kamarátky malej Barunky Panklovej. V roku 2017 bola realizovaná rozsiahla rekonštrukcia mlynského náhonu, pri ktorej boli objavené napríklad pôvodné dubové oporné steny brehov náhonu. Opravené bolo vodné koleso a stavidlá, obnovené boli tiež štyri mosty cez náhon.
Babička Boženy Němcovej nežila, kde dnes stojí dom Staré bielidlo, to pôvodné bolo postavené blízko zámku, neskôr ho zbúrali. Rodina žila v tzv. byte pod ratejnou, veľkom prízemnom dome, v ktorom bývalo niekoľko rodín. Každá rodina pre seba mala priestor približne 12 metrov štvorcových, ktorý bol ohraničený len niekoľkými kusmi hrubého nábytku. Uprostred ratejny bola iba jediná pec, na ktorej sa varilo a ktorá celú budovu vykurovala. "Babička je trochu rozprávka, nie je to realita, život bol v tých časoch oveľa ťažší, ale Němcová zachytila v knihe aj staré zvyky v tých časoch na dedine. Mama Němcovej bola z bohatej rodiny a veľmi sa neznášali dobre s babičkou, tá bola žena z ľudu a preto nezhody odišla za ďalšou dcérou do Viedne, kde neskôr zomrela. Sú určité rozdiely medzi knihou a reálnym životom postáv, napríklad Viktorka prežila Němcovú o šesť rokov. Predpokladá sa, že Dorotea najmladšia sestra kňažnej, by mohla byť jej skutočnou biologickou mamou. Našli sa vlasy Němcovej a vedci skúmajú DNA a možno sa dokáže, že Němcová nebola dcérou rodiny Panklových. Otec Němcovej bol uprednostňovaný, mal dobrý plat. Němcová dostalo vzdelanie, čo bolo v takýchto služobníckych rodinách nezvyčajné, chodieval k nej učiteľ až z Českej Skalice, ostatní súrodenci nedostali takéto vzdelanie. Rodine darovala kňažná tiež domček so záhradou a predpokladá sa, že to mohlo byť za služby, že sa postarali o Němcovú. Staré bielidlo rodina odpredala panstvu naspäť a dali im veľký byt pri zámku. V dnešnom Starom bielidle trávila Němcová prázdniny s deťmi a preto námet v knihe situovala práve v tomto dome", porozprávala nám sprievodkyňa v Starom bielidle
Viktorkin splav - veľa ľuďom utkvel v pamäti príbeh bláznivej Viktorky, chudobného dievčaťa, ktoré zo zúfalstva hodí svoje dieťa do splavu - preto sa na pohľad kúzelnému, ale pre vodákov nebezpečnému splavu hovorí Viktorkin.
Až nám raz zomrú všetky Babičky a svet nás naučí byť úspešnými, bohatými, zamilovanými do svojich tvári, preklínajúc raz vlastnú starobu, neuvedomujúc si svoju hlúposť, nebudeme rozdávači životných múdrosti pre iných. Stále utekajúc a nepočujúc vánok dobrých slov. Možno pôjdeme tam, kde sa skrýva rozprávkovosť starých babičiek. Snívanie o veľkých hrdinoch, ktorí ľahko vyhrávajú, nie s čarom, aby sa zabudlo na pravá pohladenie rúk. Ukryjúc sa pred pohľadom na svoje babičky v tieni starobincov, v tieni zabudnutia na ďalekých cestách. Necháme sa zlákať prenádherných usmrcujúcich pozlátok. Zabudneme, že v každej zatvorenej skrini sa skrývajú rozprávkové bytosti. Stačí len trošku veriť, a zlato stráca svoju moc. Malomeštiactvo sa stane príťažlivejšie s jeho nafúkanými klobúkmi. Nezabudnúť pochopiť, že byť šťastným znamená byť v rozprávkach svojím životom. Taká je BABIČKA Boženy Nemcovej rozprávka, príbeh ktorý nás v detstve očaril, aj keď realita býva často iná.
Zomrela BABIČKA
a vietor si bude ševeliť,
z konárov
bude padať hnedé lístie
a staré láskavé šediny
budú zomierať,
my pôjdeme rýchlejšie,
po nás ešte rýchlejšie,
až raz v detských očiach
uvidíme koniec sveta
lebo bez BABIČIEK
sa predsa nedá žiť.
