Kupé sa zaplní ľuďmi, niektorí musia stáť. Stará pani sa usmeje, ako je jej dobre, že ona si pohodlne sedí a niektorí aj stoja. Krajina pri hraniciach s Anglickom je mierne zvlnená, ale jej história je rovnako dramatická, ako tej na severe. Väčšina turistov chodí na sever Škótska, no aj juh ponúka veľa zaujímavých historických miest. Hranice medzi Anglickom a Škótskom boli dejiskom krvavých bitiek, a preto sa tu nachádzajú už na prvý pohľad nedobytne vyzerajúce hrady.
Polovička turistov vystupuje v Galashiels, idú nakupovať do veľkého supermarketu. Budova nevyzerá veľmi príťažlivo, celá je pokrytá plechom, šetrili na kvalite stavebného materiálu. Mesto je známe textilnou výrobou, nachádza sa tu aj Vysoká škola Heriot-Watt University School, vyučuje sa na nej odbor textilu a dizajnu. Vystupujem na konečnej v dedinke Tweedbank. Stará paní kričí za svojim synom. – Where is my stick? Syn si spomenie, že zabudol jej paličku a vráti sa po ňu.
Pri prechádzke popri rieke Tweed som videl niekoľko rybárov chytať ryby. Objavil som malebné mestečko Melrose, jedno z najkrajších malých miest pri hraniciach s peknými obchodíkmi, s tradičnou škótskou módou, kaviarňami a útulnými cukrárňami. Pôsobilo na mňa príjemným, až romantickým dojmom.
V mestečku sa nachádza monumentálna zrúcanina opátstva Melrose Abbey, ktorá patrí k najkrajším zrúcaninám katedrály v Európe. Stavba opátstva bola začatá na želanie kráľa Dávida I. v roku 1136 cisterciánským mníchmi, ale zostávajúce ruiny kostola sú zo storočia pätnásteho. Opátstva je postavené z ružového kameňa v gotickom štýle. Zničil ho až Henrich VIII., pretože Škóti neschválili manželskú zmluvu medzi jeho synom a škótskou princeznou Máriou Stuartovnou.
Na pôde opátstva je pochovaných mnoho škótskych kráľov, medzi ktorými je asi najznámejší Robert I. Škótsky, známejší pod menom Robert Bruce. Kráľom bol v rokoch 1306 až 1329. Jeho osud sa spája tiež s osudom známeho škótskeho hrdinu Williama Wallace. Škótsku nezávislosť poistil víťazstvom nad Anglickom v bitke pri Bannockburne v roku 1314.
Keď Bruce umieral poprosil Sira Jamesa Douglasa, aby si vzal jeho srdce na krížovú výprave proti nepriateľom Krista. Douglas vykonal Bruceovú žiadosť a zobral jeho srdce do bitky v Španielsku. Keď sa vrátil z výpravy naspäť do Škótsku, tak kráľove telo pochovali v opátstve Dunfermline, zatiaľ čo jeho srdce bolo pochované práve tu v Melrose.
Veľmi pravdepodobné je, že povesť o srdci Roberta Bruceho sa zakladá na pravde, pretože v roku 1996 bola pri vykopávkach nájdená olovená schránka s medenou plaketou s vyrytým nápisom "Uzavretá olovená schránka obsahuje srdce, ktorá tu bola nájdená pod podlahou v marci 1921 úradom Jeho Veličenstva ".
V schránke je skutočne nejaké srdca. Síce nie je možné celkom potvrdiť, či patrilo Robertovi Brucemu, ale na druhej strane sa nenašiel záznam, že by v kláštore bolo niekedy pochované srdce niekoho iného. V roku 1998 bolo srdce znovu slávnostne pochované a prikryté novú pamätné doskou. Stalo sa tak v deň výročia bitky pri Bannockburne (blízko hradu Stirling) v roku 1314, v ktorej Škóti porazili armádu Eduarda II. Anglického.
Stretol som v areáli kláštora veľa návštevníkov najmä z Anglicka, boli zvedaví na moju národnosť. Príjemne sa na mňa usmiali, keď som im povedal, že som zo Slovenska. Sadol som si na lavičku a vychutnával blahodarné ticho, na chvíľu som sa cítil ako škótsky kráľ so srdcom na správnom mieste.
