Minulý rok som sa potuloval po Východnom Slovensku a dostal som sa až do Bukovských hôr. Odtiaľ som chcel ísť k mŕtvemu ramenu rieky Latorice, pozrieť si bahenné korytnačky, ktoré by mali žiť v tejto oblasti. Po ceste som chcel navštíviť moju bývalú triednu učiteľku zo základnej školy pani Mariku, ktorá sa presťahovala z Oravy do svojho rodného mestečka Kráľovského Chlmca.
Pamätám si ako sme sa prvýkrát stretli na Orave. Začal sa nový školský rok a stal sa zo mňa piatak, dostali sme aj novú pani triednu učiteľka. Bola nám takým svetielkom v škole, od prvej chvíle ako sme sa s ňou ako piataci zoznámili, padla nám do oka. Správala sa k nám veľmi milo a priateľsky.
Po rokoch som sa s ňou mal stretnúť v Kráľovskom Chlmci, dohovorená schôdzka nám nevyšla kvôli tomu, že pani Marika bola práve v tom čase odcestovaná. A tak som nakoniec nešiel do Kráľovského Chlmca a nevidel som bahenné korytnačky, ale cestoval z Bukovských hôr rovno domov. Dohodli sme sa, že možno o rok sa tam vyberiem.
No rok prešiel ako voda a toto leto som mal iné plány, tak som sa nedostal k potulkám po Slovensku. Chcel som začať od Bratislavy zrúcaninou hradu Devín, pozrieť Chránenú krajinnú oblasť Devínsku Kobylu a Sandberg, vodný mlyn na brehu Malého Dunaja pri Tomášikove, Žitný ostrov, Komárno, Lučenec a docestovať až do Kráľovského Chlmca.
Obraz od pani Mariky
Moja bývala pani učiteľka cez leto rada chodí k mŕtvemu ramenu rieky Latorice a tak mi ho namaľovala, aby som mal reálnejšiu predstavu ako to tam vyzerá. Dostal som poštou milé „prekvapko". Balík bol doručený jej bývalej kolegyni na Orave, ktorá mi ho odovzdala.
Rozbalil som ho a našiel v ňom obraz mŕtveho ramena Latorice. Žiaril nádhernými farbami s citom pre krásu, ako to vie zachytiť len ženská ruka. Očaril ma prírodnou zelenou farbou na pozadí letnej modrej oblohy, v dolnej časti s nádhernými ružovo-bielymi kvetmi. Bol som tak šťastný ako dedo Jozef, keď dostal balík poštou a v nej bola Bambuľka.
Rozhodol som sa pod dojmom z obrazu, že budúci rok sa cez leto vyberiem na potulky južným Slovenskom. Konečne uvidím mŕtve rameno Latorice a bahenné korytnačky na Slovensku. Rád si zaspomínam na časy, keď som bol žiak s bývalou pani učiteľkou a zároveň sa jej osobne poďakujem za jej obraz.
