"Každému zaseknutiu sekery prislúcha význam a každému úderu dláta výraz. Kde môžeme nájsť väčšiu štrukturálnu jasnosť ako na starých dreveniciach? Kde inde nájdeme jednotu materiálu, konštrukciu a formy? Tu sú zhromaždené znalosti celých generácii. Aký cit pre materiál a aká sila výrazu je v týchto budovách! Aké sú hrejivé a krásne! Zdajú sa byť ohlasom starodávnych piesni!" architekt Mies van de Rohe
obr. 1 - Veličná - omietnutá drevenica s výškovou komorou na dolnej Orave
Vývoj ľudovej architektúry sa začínal od sporého gotického osídlenia, pokračoval neskôr valaškou kolonizáciou, ktorá vytvorila kaleidoskop foriem, ktoré boli opakom slohovej jednoty na južnom Slovensku, od konca 17. storočia sa znovu zmiešal s množstvom etnických prvkov z južného Slovenska a tak vznikla pestrá a ťažko analizovateľná architektonická štruktúra týchto stavieb. Z hľadiska územného členenia ich rozdeľuje podľa základných charakteristických znakov na typy domu: Z dolnej a hornej Oravy.
obr.2 - Párnica - drevenica s výškovou komorou a pavlačouna dolnej Orave
Hoci vývoj vychádzal spočiatku zjednotenej schémy a zrubovej techniky na slovenskom území, postupne vznikli na Orave najrozmanitejšie stavebné typy. Niektoré dolnooravské domy majú spojitosť najmä so stredným Slovenskom s regiónmi Liptova a Kysúc. Na dolnej Orave sa zrub staval z kresaného dreva, často bielený okolo okien a dverí. Dispozícia domu bola obyčajne štvorpriestorová. Štít domu bol lomený v polovici, alebo dolnej tretine. Osobitnou skupinou domov tvorili roľnícko - remeselnícke domy s poschodím a pavlačou.
obr.3 - Zázrivá - najvyššie situované drevenice dosahujú hranicu lesa. Namiesto ciest vedú k ním chodniky.
Dnes už môžeme vidieť čaro kresaného dreva až na niekoľko výnimiek, zachovaného v pôvodnom prostredí, len v expozícii Múzea oravskej dediny v Zuberci. Tieto rázovite drevenice, ich regionálne formy s pôvodným interiérom dokladujú rozmanitosť, invenčnosť, originalitu, cit pre harmóniu s prostredím. Preto medzi najvýznamnejšie architektonické objekty kultúrneho dedičstva na Orave právom patri aj neopakovateľná miestna ľudová architektúra, s ktorou sa návštevník tohto regiónu môže zoznámiť v expozícii Múzeu oravskej dediny.
obr. 4 - Hruštín - uličná zástavba, s typickými dvakrát lomenými štítmi na hornej Orave
obr. 5 - Oravská Jasenica - slanický typ domu "s polkoňovými štítmi" na hornej Orave
Architektúru domov na hornej Orave delíme na štyri oblasti. Domy v poriečí Oravy sú oproti dolnej Oravy so strmšími strechami a štít je lomený v hornej tretine. V Zamagurí do popredia vystupuje najmä hruštínsky typ domu, bol pre túto oblasť najvýstavnejší a vznikol výsledkom stavebného vývoja 19. a 20. storočia. No naďalej sa vyskytoval aj jedenkrát lomený štít obvyklý v zátopovej oblasti Or. priehrady, najmä Slanica a Ústie. Tento slanický typ v Hruštíne nebol veľmi zastúpený, ale vyskytoval sa na širšom území od Hruštína, v Or. Jasenici a zasahoval aj do goralskej oblasti Oravského Veselého a poriečia Oravy (Podbieľ). Tento typ domu je starší, ako hruštínsky, pričom rozdielna charakteristika sa predovšetkým viaže na konštrukciu strechy a štítu.
obr. 7 - Novoť - dvojpriestorové bývanie spolu s humnom a stajňou pod spoločnou strechou bez lomeníc, typické pre goralskú oblasť Pilska a Babej hory
Goralské obydlia v oblasti Pilska a Babej hory vonkajšou úpravou, dispozičným riešením a predovšetkým rozdielnou strechou vytvárajú samostatnú skupinu oravskej architektúry. Do obytného priestoru sa vstupovalo z humná, alebo z predsiene, alebo jaty. Vonkjaší vstup nadväzoval na dvojpriestorový systém predsiene a izby, kde sa varilo aj bývalo. Strecha týchto domov predovšetkým dedinách, ako je napríklad Novoť je s plnými štítmi bez lomeníc. Rozptýlená zástavba v dedinách kopaničiarskeho charakteru pre ňu je typickejšie, rozsiahlejšie samostatne stajace stavby, prevažne v obdĺžnikovom pôdoryse, ktoré pod spoločnú strechu zahŕňali aj obytnú a hospodársku časť. Staršie drevenice si zachovávali z vonku guľatosť nekresaného dreva a škáry boli vypchaté machom. Mladšie drevenice už boli z kresaných brvien na vyššej podmurovke.
obr. 6 - Rabčice - richtárska chalupa mojich prarodičov, pripomína slanický typ domu, strecha je lomená a pod oknami je vybielené, dreváreň je súčasťou obytnej časti a hospodárske budovy stoja samostatne
V niektorých goralských obciach v údoli Polhoranky obytná časť pripomína slanický typ, kým hospodárske budovy si zachovávajú goralskú dispozíciu. Dom je už riešený štvorprietorovo ( predná, zadná izba, predsieň a kuchyňa ) s prístavnym humnom a maštaľou murovaného z kameňa.
obr. 8 - Suchá hora - vľavo goralská podholianska riešená pavlač a veranda domu
Posledná časť v architektúre Oravy tvorí goralská oblasť pod hoľami Západných Tatier. Ide o architektúru s podhoľanskými znakmi. Zrub je viazaný klinovaním z polovičných rezaných kmeňov, škáry sú vyplnené povrieslom. Podstrešné časti sú profilované a rezbársky zdobené. Architektúra sa viaže k podhoľanským na poľskej strane.
Bibliografické odkazy:
ČAPLOVIČ, P. 1977. (eds). Čaro kresaného dreva : ľudová architektúra Oravy. Martin, Vydavateľstvo Osveta
ČAPLOVIČ, P. 1980. (eds). Ľud Oravy v minulosti. Martin Vydavateľstvo Osveta
ČAPLOVIČOVÁ, Z. (eds). 1990. Múzeum oravskej dediny : Sprievodca po expozícii. Martin, Vydavateľstvo Osveta
KRPEĽAN, I. 1996a. Pokračovanie rodu : Využitie objektov ľudovej architektúry a súvisiace úpravy. Banská Bystrica, Merkantil
Fotografie obr. 1 - 5, 7, 8 - kolektív autorov z knihy Čaploviča, P. - Čaro kresaného dreva
Fotografia obr. 6 - z rodinného albumu autora
