
V jednej poviedke spomína na stretnutie s neznámym chlapíkom. Zarozpráva sa s nim o práci, o škole a on skonči rozprávanie konštatovaním, že po škole začal robiť, stále tam robí a posledných desať rokov je jeho život stereotypný. Bach v poviedke ďalej spomína ako ešte v ten večer v klube na letisku si vypočuje rozhovory kamarátov letcov, ktorí sa rozprávali čo všetko pri lietaní zažili.
Vtedy pochopí, že ich život je plný zvláštnych vecí, aj po niekoľkých rokoch stále hovoria o priateľstve, radosti, kráse, láske a o skutočnom žití, keď dážď a vietor cítia na vlastnej koži. Opýta sa ich, čo si zo života pamätajú a nikto z nich nevynechá nič z posledných rokov strávených lietaním.
Tu nachádza živých ľudí, skutočné dobrodružstvá a spoznáva zmysel všetkého. Život potulného pilota je voľný a kedykoľvek môže ísť, kam sa mu zachce. Autor sa túla po celej Amerika na svojom starom lietajúcom dvojplošníku z roku 1929 a preletí na ňom viac ako 5600 km nad horami a jazerami. Potuluje sa z miesta na miesto a živí sa predávaním vyhliadkových letov v malých mestečkách.
Stretáva aj dievča zo starých časov, motor a vietor pritom tak zúrivo vyje, že sa skoro nepočujú pri spoločnom rozhovore v lietadle. Nad kokpitom sa vznášajú polnočné ženské vlasy rozviate prúdom vzduchu z vrtule. Práve tu objaví mladú ženu z čias z roku 1929, ktorú miloval skôr, než sa narodil. Pripadá mu, že má snáď okolo očí slabučké stopy po motorovom oleji. No zmizne mu skôr než ju stačí chytiť za ruku a povedať jej, aby ho počkala.

Dvojplošník sa v slnku nádherne leskne jasnými farbami, zľahka sa dotýka končekov trávy, roztočená vrtuľa prerezáva teplý letný vzduch a lietadlo si zamierii šikmo hore k oblohe. Cestujúci sa na seba radostne pozrú a usmejú. Hovoria si, že tento výhľad stojí naozaj za to. Zastavi sa tu na chvíľku čas a spojí sa s nekonečnom.
Kniha „Dar křídel" je malou bibliou letcov. Po jej prečítaní aj vy získate od všetkého ten správny odstup a na veci sa budete pozerať z iného uhla ako doteraz a to vďaka starému ľahkému lietadlu s krídlami potiahnutými plátnom. Naučíte sa slangové slová pilotov ako „ťažký na chvoste", alebo „touch and go".
Bach sa rád sám zasmeje, tu tlmene, inokedy víťazoslávne a nijako zvlášť sa nestará o to, či mu to svet náhodou schvaľuje. Stačí sa už len začítať, naštartovať lietadlo, vydať sa za dobrodružstvami a z výfuku začnú šľahať modré plamene.