Odišli mimo civilizáciu, kde sa jedlo rukami a po ňom sa niekoľkokrát odgrglo. Čo bolo prejavom zdravia, naznačovalo sa tým, že jedlo bolo chutné. Na ostrove si postavili chatrč z bambusu so strechou z palmových vejárov. Okolo chatrče rástli kokosy a ich chutné orechy. Po niže chatrče tiekol horský potôčik tienený palmami s tropickou vegetáciou. V čistej, kryštálovej vode chytali raky, bol to prídavok k ich inak vegetariánskej strave.
Návrat k prírode. Pod chatrčou im tiekol svieži horský potok s prirodzeným kúpaliskom.
Žiť medzi domorodcami, bolo vlastne vymanenie sa z otroctva merania času. Na ostrove sa cítili bohatí, lebo mali na všetko more času. Rána boli najkrajšie, keď sa slnko ihralo nad zlatým bambusovým pletivom a príroda, ktorej súčasťou boli, sa žiarivo zobúdzala. „Ako slnko stúpalo vyššie, prechod cez obzor a jeho lúče dopadali kolmo na koruny tropických stromov." Vnímali jasnejšie, voňali, videli a počuli všetko okolo seba, akoby boli malé deti, ktoré prežívajú jeden zázrak za druhým. „Pritom všetkom sa nám nezdalo, že sme azda chudobní a nahí, naopak, boli sme bohatí a zahalení do celého vesmíru. Boli sme časťou celku."
Víťazstvo prírody - na čistinke na kráľovskej terase sa priplazila späť džungľa a štyri koly, ktoré zatĺkli do zeme a ktoré držali strechu ich chatrče, vyhnali listy.
Na ostrove zažili aj negatívne veci, boli to najmä choroby, ktoré privliekli so sebou belosi ako tuberkulózu, pohlavné choroby, lepru, kiahne, elefantiázu. Domorodci pred príchodom belochov žili šťastne a zdravo. Nevedeli nič o týchto chorobách, nevedeli ako im predchádzať. Prvýkrát tu Európania prišli zo Španielska, ktorí sa tu doplavili z Peru. Španieli nazvali ostrov Fatu-Hiva Magdaléna. Štyridsiati vyliezli na palubu, ostrovania prevyšovali Španielov o hlavu. Boli medzi nimi niekoľkí s veľmi svetlou pokožkou a červenkastými vlasmi. Potom sa plavili ďalej na ostrovy Tahuatu a Hiva-Ou, privlastnili si všetky v menej jeho výsosti španielského kráľa. "Jedneho domorodca naučili hovoriť Jesus Maria a prežehnať sa, načo ďalších dvesto len tak od oka zastrelili."
Thor a Liv sa tu stretli aj so starým domorodcom Tei-Tetua, ktorý sa zúčastnil ako mladý kanibalskej ceremónii v údoli Ouia. Zvyčajne sa jedlo ľudské mäso pri náboženských ceremónich a z pomsty. "Najlepším kúskom bolo vraj predlaktie ženy." Na ostrove našli veľa sôch - staré magické masky s obrovskými očami, ktoré meravo civeli do denného svetla. Motívy očí, roztrúsených po skalách poukazovali na možnosť predkolumbovských stykov medzi polynézskymi ostrovmi a Amerikou. Po návrate do civilizácie, im už nik nemohol vziať, čo zažili vo svojom vnútri. Nik im nemohol vziať FATU HIVU.
„Keď už sme sedeli v člne a naši polynézski priatelia veslovali ku kotviacemu škuneru, hľadal som v našom spráchnivenom kufri spiatočné cestovné lístky. „Liv," povedal som, „DO RAJA SI CESTOVNÝ LÍSTOK KÚPIŤ NEMOŽNO."
