Kill 'Em All, kde boli rýchle metalové riffy a silná melodická linka, Ride the Lighting na ktorom spomalili, ale o to viac ich hudba pôsobila silnejšie. Skvelý bol aj album Master of Puppets, ktorý je označovaný ako jeden z najlepších trash metalových albumov všetkých čias.
Aj platňa ...And justice for all bola výborná so sláďákom One, ktorý bol najlepší v tých časoch. Keď vyšiel Black album, dostal som sa k nemu prvýkrát v Ostrave a počúval ho od rána do večera. Metalové skladby na ňom boli kratšie vo výbornom rockovom aranžmá. The Unforgiven, Nothing Else Matters a Enter Sandman sa stáli známe po celom svete, skupina vtedy zažila svoje najslávnejšie časy. Na ich koncert v Moskve v roku 1991 prišlo 1,6 milióna ľudí v rámci koncertu Monsters of Rock.
72 sezón to je prvých 18 rokov nášho života, ktoré formujú naše pravé alebo falošné ja. Koncept, že nám rodičia povedali „kto sme“. Možné zaškatuľkovanie, aká sme osobnosť. Veľa z našich skúseností dospelých je reakcia na tieto zážitky z detstva. Väzni detstva alebo vymanenie sa z otroctva, ktoré v sebe nosíme.
Vypočul som si štyri skladby, ktoré Metallica zatiaľ zverejnila z ich nového albumu 72 sezón, naposledy 30. marca vyšiel ich singel 72 seasons. Nový singel hodnotím lepšie ako predchádzajúci If Darkness Had a Son. Novinka vsádza na rýchle trashmetalové tempá.
Môj osobný pocit je, že je to príliš silové, komerčné, plné dymovej clony, chýba tomu duša. Vo videoklipe by som chcel vidieť skupinu Metallica, no členovia tejto kapely sa strácajú vo svetelných farebných efektoch. Predchádzajúci album Hardwired... to Self-Destruct sa mi páčil viac.
No cez to všetko prajem kapele veľa tvorivých nápadov, som stále ich fanúšikom a na celý album 72 seasons, ktorý vyjde 14 apríla 2023 som zvedavý, akou hudbou, akými ďalšími skladbami ma najväčšia metálová kapela sveta prekvapí.
