V okolíje kaplička, tvorí ju výklenok v kamenej stene a na modrom pozadípod oblúkom klenby sa vyníma porcelánová soška Panny Márie v štýle dellaRobbi.
Oleandre, pár bielych okolíkovzávoje kráľovny Anny a divokého feniklu zviazaných steblami trávy, kyticešípkových ruží, slniečka púpavy a záružlie, zvončeky levandule, ktoré autorka každý deň objaví v kapličke dole u cesty.
Po určitomčase zahliadne v plátenných šatách v čistej námorníckej farbe, donákupného košíka na riaditkách otlčeného bicykla, jednu zhrbenú starenkuv červenej šatke, ktorá tu občas po ránu chodieva. Pobozká si špičkyprstov a potom ich položí na porcelánovú sošku Panny Márie.
Postupne každéletné prázdniny renovuje aj s jej americkým priateľom dom. Kúpia si novýbojler na teplú vodu, zariadia si kúpeľňu, kuchyňu. Opravujú železnú bránu,strechu a okolité múry. Pod domom sa nachádzajú dobré žily, pretože obidvajaspolu vnímajú neobyčajne silný pocit šťastia a pohody. Nádherný pocitradosti, keď sa elektrický náboj okolia zhoduje s ich vnútrom.
Cez leto tu kvitnú maky a vo vzduchu sa vznášaich jemná vôňa. Dom „Bramasole" už na prvý pohľad vypadá, ako by do sebanasával veľa slnka. Letné slnko má silu, naučia sa podľa neho odhadovaťčas. V pol šiestej ráno oliznú prvélúče prednú bránku verandy a vytiahnu ich z postele, aby si vychutnala rozkoše svitania.
V deväť dopadne pruh svetla bočnýmoknom do pracovne, do desiatej sa slnečný kotúč vyhupne vysoko nad priečeliedomu, kde zostane do štyroch poobede, keď ostrá čiara tieňa na trávniku ohlási,že sa slnko vydá na druhú stranu hory. Okná ma dokorán otvorené všetkým tým motýľom,čmeliakom, osám, ktoré jedným oknom vletia dnu a druhým zase vyletia.
VďakaBramasole autorka pochopí, že obydlia, ku ktorým cítime vnútorný vzťah, násvždy vracajú k predstave našeho prvého domova. Tento dom sa jej stáva akoby nástrojompoznania ľudskej duše.Tu sa naučí vracať sa k základnej radosti spojeniačloveka s prírodou.
„Člověk je tím, kde je. Čím hloubej se Vám prostředídostane po kůží, tím více je s ním vaše osobnost provázaná. Volba nenínikdy náhodná - člověk žije tam, kam ho něco neodolatelně táhne."
Autorka v knihe rozpráva proces svojho poznania prírody, histórie,jazyka a kultúry Talianska. Píše s ľahkosťou o dobrodružných stavebných úpravácha záhradných prácach na neobývaných pozemkoch, o návštevách trhua zžívaní sa s miestnymi obyvateľmi a ich zvyklosťami a sem- tam pridá aj niekoľko zaujímavých miestnych kuchárskych receptov.
