Na článok O starej višňovej fajke som mal veľazaujímavých reakcii, jeden chalan zo Žiliny mi napísal, že sa zaujímao samorasty a pripravuje o nich stránku na internete. Chcel si pozrieť dedovesamorasty a po ceste na Oravu sa u mňa zastavil. Oprášili sme ich a on si ich fotil.
Ako si ich Miro u nás obzeral, radostne konštatoval: „ Tvoj dedo mal vynikajúcu fantáziu, keďdokázal objaviť v dreve taký zaujímavý tvar, akonapríklad túto salamandru." Nebola to len fantázia môjho deda, ale aj starej mamy, ktorá mu vždy poradila, čoby v tom mohol objaviť.
Keď prišla k nám návšteva a dedovi pochválili samorasty, vtedy povedal: „To som vymyslel ja." Nebola to celá pravda, nespomenul už, že aj stará mam mala na tom zásluhu. S niektorými jeho samorastami sa mi spájajú príbehy.
Často si spomeniem na "prúpovídku" o jeho stratenom samoraste kravy. Ako ju našiel v lese, odložilsi ju za jeden starý peň. Celý večer sa tešil z toho, no na druhý deň už ju na tom mieste nenašiel. Od známeho stolára sa dozvedel, žemu ju ukradli družstevníci. Zašiel preto na družstvo a vadil sa s nimi dovtedy, až mu samorast vrátili.
Ďalšia príhoda sa stala nakopci nad starou zrúcaninou domu, v ktorom kedysi žili moji predkovia. Nachádza sa tam stará studnička. Často sme sa pri nej s dedom zastavili. Voda v nej bola vždy chladná a pramenitá, mala vynikajúcu chuť.Prameň tu dodnes vyviera z veľkého sprachnivelého pňa.
Chodievali si tam nabrať vodu aj družstevníci a vždy zostala po ich traktoroch kaluž od oleja. Dedo preto postavil na tomiesto obrovský samorast a pridal k nemu aj značku zo zákazom vjazdu. Hneď na druhý deň sa tam s nimi stretol.
Družstevníci boli nasrdení a rozhnevane si to namierili traktorom rovno na dedov samorast, chceli ho prevrátiť. On nestratil duchaprítomnosť a postavil sa im do cesty. Chránil ho vlastnýmtelom, neuhol sa ani o milimeter hrozivovrčiacemu traktoru. Nakoniec samorast ubránil, no nabudúce mu ho už družstevníci prevrátili.
Jeho najväčší samorast, ktorý urobil bolo obrovské slnko z jedného stromu, ktorý si rozložil dole pri rieke a tam s ním pracoval celé leto. Po lete sa zastavil starosta obecného úradu a tento obrovský samorast umiestnili na kultúrny dom, dodnes tam jeho samorast slnko žiari.
Dedo už dávno zomrel, no zostali po ňom samorasty, v ktorých môžete objaviť nespútanú krásu oravskejprírody, prihovoria sa Vám svojou čistotou a jednoduchosťoutvarou, ktoré v sebe ukrývajú staré korene. Fotografie samorastovsa dajú pozrieť na internetovej stránke Mira Tonhajzera www.samorasty.sk . Priamy link na dedove samorasty je: http://www.samorasty.sk/index.php?zobraz=produkty&id_kategorie=319&idmenu=1
