Román "Šógun" od Jamesa Clavella je fascinujúca epická sága, ktorá vtiahne čitateľa do Japonska 17. storočia, plného cti, intríg, lásky a nezlomného osudu. Prostredníctvom očí anglického lodivoda Johna Blackthorna, ktorý sa stane známym ako Anjin-san, objavujeme svet, ktorý je pre západného človeka rovnako nepochopiteľný ako podmanivý.
Príchod do neznáma: Cesta Anjin-sana
Blackthorneov príchod do Japonska je zlomový. Jeho loď, Erasmus, ktorá mala byť jeho lístkom domov, sa stáva súčasťou jeho nového, nechceného osudu. Ironicky, po jej zničení, ktorú pravdepodobne spôsobil sám Toranaga (hoci Blackthorneovi sa to javilo ako nešťastná náhoda či sabotáž), sa John Blackthorne nemohol vrátiť domov. Ostáva navždy viazaný s touto krajinou, jeho "karmou" je už nikdy neopustiť ju.
Jeho prvé stretnutia s miestnymi obyvateľmi sú šokujúce. "Videlo sa mu, že sú to sami samurajovia. Niektorí mali na prsiach brnenie, ale väčšinou bola v jednoduchých kimonách – tak volali to čudné mužské oblečenie – a všetci mali po dva meče... Jedine samurajovia smeli nosiť dva meče – jeden veľký, pre dve ruky, a druhý kratší, ponášajúci sa skôr na dýku." Tento opis hneď ukazuje na prísnu hierarchiu a kultúru, kde meč nie je len zbraň, ale "samurajova duša".
Kultúra a zvyky, ktoré menia pohľad
Blackthorne sa postupne učí o japonských zvykoch, ktoré sú pre Európana nepredstaviteľné. "Kňaz mu vysvetlil, že Japonci nepoužívajú stoličky a že v celom Japonsku nenájdete ani jednu." Zvláštne sa mu javí aj postoj k nahote: "Nahota v nich nič neznačí, nie je zahanbujúca." Táto otvorenosť a odlišná mravnosť sú preňho neustálou výzvou.
Kľúčovým prvkom pre bezpečnú plavbu je Roteiro – detailný lodný denník, ktorý obsahuje informácie o búrkach, vetrách, miestach na kotvenie, zásobách vody, priateľoch a nepriateľoch, plytčinách a prístavoch. Je to metafora pre navigáciu v zložitom a neznámom svete Japonska, v ktorom sa Blackthorne ocitá.
Osudové stretnutia a Láska uprostred chaosu
Príbeh je pretkaný osudovými stretnutiami. Jednou z najdôležitejších postáv je Lady Toda Mariko – san, krásna a vzdelaná žena, ktorá slúži ako Blackthorneova prekladateľka a sprievodkyňa japonskou kultúrou. Ich vzťah je plný vášne a tragédie. Mariko, "sorva meter päťdesiat vysoká, ale všetko na nej bolo dokonalé," má "zvonivý, krehký smiech" a "hlas [ktorý mu] prenikol až do srdca." Ich láska je intenzívna a hlboká: "Objal jej krehké telo a pokryl ho bozkami... Potom sa milovali."
Mariko však nakoniec tragicky zomiera. V románe je jej smrť dramatickým vyvrcholením sprisahaní a bojov o moc, kde sa obetuje pre česť a pre dosiahnutie Toranagových cieľov. Jej smrť je pre Blackthorna zdrvujúca, no ukazuje aj na nezlomné puto a vplyv, ktorý naňho mala japonská kultúra a ľudia.
Moc, karma a šógunát
Centrom moci v románe je Lord Toranaga, "pán ôsmych provincií, najmocnejší daimo v Japonsku." Toranaga, strategický génius, ktorý má za cieľ stať sa Šógunom – "najvyšším rangom, do ktorého si mohol smrteľník v Japonsku vyšvihnúť... najvyšším vojenským diktátorom." Jeho ambície sú hnacou silou mnohých udalostí. Jeho čin s Yabuom na cimburí, keď spoločne močia na záhradu pod nimi, je symbolickým spečatením ich priateľstva a dôvery.
Kľúčovým konceptom v príbehu je karma, "slovo indického pôvodu, no prevzali ho aj Japonci. Súviselo s budhistickou filozofiou zapodievajúcou sa osudom človeka, ktorý bol už nemenne určený, a to skutkami v predchádzajúcom živote." Blackthorneova karma je určená – už nikdy neopustiť Japonsko, zatiaľ čo Toranagova karma je stať sa šógunom. "Nezvolil som si to, je to moja karma."
Nový život v Japonsku
Po Marikinej smrti sa Blackthorneov život mení, ale jeho osud v Japonsku pokračuje pod ochranou Toranagu. Lord Toranaga, uvedomujúc si dôležitosť Blackthorna a jeho úlohu, mu nájde novú ženu, čím mu zabezpečí miesto v japonskej spoločnosti a rodinné väzby. Toto rozhodnutie je ďalším príkladom Toranagovej strategickej geniality a zároveň poukazuje na to, ako sa Blackthorne stáva čoraz viac integrálnou súčasťou japonského sveta.
"Šógun" je strhujúci príbeh o hľadaní miesta vo svete, o zrážke kultúr a o tom, ako môže osud zviesť človeka z jeho pôvodnej cesty a navždy ho zmeniť. Je to pripomienka, že "život je iba ilúzia" a že "slúžiť je povinnosť, povinnosť je samuraj a samuraj je nesmrteľnosť."
(Fotky sú z filmu Šógun 1980 s Richardom Chamberlainom.)
