Autori knihy: Greg Mortenson a David Oliver Relin
Položil ruky Hadži Alimu na ramená ako to starec už mnohokrát urobil jemu od tej doby, čo spolu vypili prvú šálku čaju. Sľúbil im postaviť školu, bez toho aby si uvedomil, že týmito slovami sa cesta jeho života zase odchýlila na inú trasu, ďaleko zamotanejšiu a náročnejšiu ako odbočku po ktorej sa vybral od zostupu z K2. „Postavím Vám školu," povedal Mortenson. „Sľubujem."
Celé roky Mortenson vedel akosi intelektuálne, že slovo "moslim" doslovne znamená "podvoliť sa". A ako veľa Američanov, ktorí vzývajú božstva v chráme drsného individualizmu, považoval túto myšlienku za odľudšťujúcu. Ale keď kľačal medzi stovkami cudzích mužov a pozoroval, ako zo seba zmývajú nečistotu, ale zjavne aj bolesť a starosti každodenného života, prvýkrát spozoroval potešenie, ktoré je možné nájsť v podvolení sa ritualizovanému spoločenstvu v modlitbe. Pripojil sa k množstvu ľudí a pokľakol na koberčeky, ktoré krajčír priniesol. Vedel, že za stenami pred nimi sa nachádzal obrovský fialový a oranžový nápis vychvaľujúci prednosti benzínu CalTex smerom, kde leží Mekka. Nemohol sa zbaviť pocitu, že tu od neho chcú, aby sa klaňal predajným a rafinérskym schopnostiam texaských a saudských ropných magnátov, ale nechal svoj cynizmus bokom.
Musel prekonať veľa prekážok, nájsť bohatého sponzora v Amerike, ktorý výdavky na školu zaplatil. Multimilionár Jean Hoerni mu vypísal prvý šek na 12 000 dolárov a dodal - Nepokaz to! Nakúpil potrebný stavebný materiál v pakistanskom meste Skardu, prepravil ho cez vysoké hory a stretol sa s nebezpečným Talibanom. Zistil, že v Korphe nie je most cez horskú rieku, najprv ho musel postaviť, aby dostal konečne materiál do dediny a získať povolenie od najvyšších iránskych duchovných, aby sa mohol do stavby vôbec pustiť.
Keď držali v rukách dymiace porcelánové misky voňajúceho maslového čaju. Hadži Ali prehovoril „Pokiaľ chcete, aby sa Vám v Baltistáne darilo musíte rešpektovať naše spôsoby. povedal a pofúkal si čaj. „Keď prvýkrát s nami pijete čaj, ste cudzincom, druhýkrát si dáte čaj, keď ste vzácny hosť. Ale pri treťom šálku čaju sa stávate členom rodiny a pre svoju rodinu sme pripravení urobiť čokoľvek, aj zomrieť." Hovoril s vrelosťou a položil ruku na Mortensona. „Doktor Greg, musíte si nájsť čas na zdieľanie Troch šálok čaju." Ali ho naučil vypiť tri šálky čaju, spomaliť a klásť na budovanie vzťahov rovnaký dôraz ako na realizáciu projektu.
V knihe sa dozviete aj o bežnom živote ľudí žijúcich v blízkom pohorí Karakoram, že nie všetci moslimovia sú fanatici. Vzdelanie detí v Pakistane je najlepšou cestou ako poraziť v tejto oblasti extrémizmus. V niektorých fanatických náboženských školách Madrasa sa namiesto matematiky, gramatiky a prírodných vied kladie dôraz na celkom iné veci a školy sa stávajú liahňou pre naverbovanie chudobných deti do fundamentalistickej islamskej organizácie Taliban. Mortenson sa stane riaditeľom organizácie pre Stredoázijský inštitút, ktorý tu postavil štyri desiatky škôl a podieľa sa na ďalších projektoch, ako je napríklad získanie pitnej vody pre vojnových utečencov. Čo všetko pritom zažije sa dočítate v tejto zaujímavej knihe. Treba si k nej len uvariť šálku dobrého a chutného čaju.
Fotky v texte sú použité z webovej stránky www.ikat.org Stredoázijského inštitútu/Central Asia Institute.
