V prvej časti plavby mu robil spoločnosť Conrad Jelínek. Celé dni sa spolu plavili po oceáne bez jediného slova, pretože žiadne slová neboli potrebné, naladili sa na seba ako dva laserové lúče. Conrad sa vyznal vo hviezdach a zapadal do prírody tak ako sám vietor.
Podarilo sa im dopraviť loď Barbarosu k Mŕtvemu moru, zostávalo im len prekonať 3800 metrov v ďalekých Andách. Plavili sa po Červenom mori, farba vody bola nádherne zelená a západ slnka na pozadí temno-purpurového neba a krvavo červeného horizontu pruhovali zlato slnečné lúče.
V Arabskej uličku smrti prežili paľbu z troch guľometov a niekoľkých pušiek. Zažili niekoľko silných búrok, keď plachetnica zbesilo poskakovala v temnote. Prevrhli sa s ňou u Mysu Dobrej nádeje a potom sa vybrali naprieč južným Atlantikom, plachtili na ramenách vetra ako voľní vtáci.
obr.1 - Tristan Jones píše články o svojich zážitkoch z ciest v kajute svojej lode
Šťastne dorazili k ústiu brazílskej Amazonky, najväčšej rieky na svete. Vplávali do jej ústia a pokračovali 3700 km proti jej prúdu, tu ich čakali ďalšie životné lekcie. Loď nikdy nemohli zakotviť priamo pod stromom, lebo z visiacich vetiev na palubu padali hordy mravcov Sauba, ktoré boli schopné za noc zožrať celú loď.
Na palubu sa tlačili rôzne hady a preto lano museli natierať petrolejom, dávali si pozor na jaguárov, ktorí skákali do ďaleka. Nakoniec vysilení, na smrť doštípaní hordou hmyzu to vzdali a vrátili sa naspäť. Triastan sa s Conradom rozlúčil a predal aj plachetnicu Barbarosu. Podarilo sa mu kúpiť oveľa menšiu a vhodnejšiu loď Morskú šípku na dosiahnutie svojho cieľa.
Oboplával s ňou Venezuelu, Kolumbiu a cez Panamský prieplav sa dostal k pobrežiu Ekvádora a Peru. Odtiaľ mal v pláne dopraviť ju cez Andy k jazeru Titicaca. No zohnať povolenie k jej prevozu bolo nemožné.
V bezvýchodiskovej situáciách sa Tristan držal starého dobrého námorníckeho príslovia: „Keď ťa na pobreží niečo naserie, spláchni to a loď nechaj v prístave." V jednej špinavej krčme stretol malého Indiána v otrhanom čiernom saku, dokrčenom klobúku a zamastenej košeli.
obr.2 - Tristan Jones a jeho Morská šípka sa vezie vo výške 4510 metrov nad morom cez Peru na prastarom nákladnom Forde indiána Solomona
Indián strašne grgal , „prdel" a škrabal sa v rozkroku, vlastnil staré nákladne auto Ford. Ponúkol sa, že mu prevezie Morskú šípku cez horský priesmyk vo výške 4510 metrov nad morom k jazeru Titicaca. Pri plavbe po jazere objavil legendárny Slnečný ostrov a dostal sa až do Bolívie. Nakoniec ho čakala veľká výzva, plavba niekoľko tisíc kilometrov nezmapovanými riekami späť do oceánu cez "Zelené peklo" Mata Grossu.
Tristan popisuje svoje zážitky svižným cestopisným štýlom so zmyslom pre humor a zároveň oboznamuje čitateľa s históriou a zaujímavosťami navštívených miest, preto netreba váhať a nastúpiť s ním na palubu, práve začal fúkať priaznivý ľahký monzún.
Obr. 1 a 2 - sú použité z knihy Neuveriteľná cesta
