Toto pravidlo mi veľmi pri čítaní nesedelo, skôr som človekom ktorý má rád náhodu a takom som knižku náhodne otváral a keď som na niečo zaujímavé naďabil, tak som si príbeh prečítal.
Často som sa na nich zasmial, oslovili ma svojou jednoduchosťou a múdrosťou. Až neskôr, keď som tie najlepšie hrozienka vyjedol, prečítal som si knihu ešte raz, čítal som príbehy za sebou, ktoré som preskočil.
Knižka je členená do kapitol, ako napríklad príbehy o autorite, vzdelaní, o ľudskej podstate, o vzťahoch medzi ľuďmi atď.
Našiel som aj odporcov jeho príbehov na internete. Píše sa v nich, že Anthony de Mello sa v príbehoch vzdialil učeniu katolíckej cirkvi. No stretol som aj farára, ktorý má rad jeho príbehy.
Knižka je poňatá multikultúrne, presahuje skúsenosť len jednej kultúry, sú tam príbehy z kultúr celého sveta.
Knižka Modlitba žaby od Anthony de Mella ma oslovila tým, že človek nepotrebuje veľa času na prečítanie jedného príbehu, čo je v dnešnom uponáhľanom svete akurátne čítanie na večer, čitateľ sa pri knihu určite nebude nudiť a ani pri nej nezaspí.
Tieto príbehy sú ako perly pospájané na šnúrke, aj keď každá perla je celkom inej farby tvoria jeden celok, tri z nich ktoré ma najviac zaujali som vybral do blogu.
***
Nahodne zaslechnuta modlitba stareho
lakomce: "Jestli mne Vsemouhoci, jeho jmeno
budiz naveky pochvaleno, obdaruje sto tisici
dolary, dam celych deset tisic chudym. Slibuju.
A kdyby mi snad Vsemohouci, budiz jeho
milosrdenstvi naveky velebeno, neduveroval, at
tedy tech deset tisic odpocita predem a posle mi
zustatek."
***
Potkali se dva chlapecci.
"Kolik mas roku?"
"Ja pet. A ty?"
"Nevim."
"Ty nevis?"
"Nee."
"Zajimaji te holky?"
"Nee."
"Tak potom mas styri."
***
Jisty lakomec uschovaval zlato pod jednim
stromem ve sve zahrade. Jednou za tyden ho
pak vzdy vykopal a cele hodiny se na ne dival.
Jedneho dne zlato vypatral zlodej a ukradl mu ho.
Kdyz se lakomec prisel na sve zlato zase
podivat, nasel jen prazdnou diru v zemi.
Zacal tak srdceryvne narikat, ze se hned sebehli
sousede a chteli vedet, co se stalo. Kdyz to
zjistili, jeden z nich se zeptal: "A mel jsi z toho
zlata neco?"
"Ne," rekl. "Jen jsem se na ne chodil kazdy tyden divat."
"Jestli je to vsechno, co jsi z toho zlata mel, pak prijde uplne nastejno, kdyz sem jednou tydne zajdes a budes
chvili zirat na tu diru."
To, jsme-li bohati ci chudi,
nespociva v tom, kolik mame penez,
ale v tom, umime-li se tesit.
Dychtit po bohatstvi
a neumet se radovat ze zivota
je stejne, jako byt plesaty
a pritom usilovne sbirat hrebeny.
