Autorka približuje atmosféru navštívených miest tak, že sa stanete súčasťou jej cestovateľského príbehu. Viete si živo predstaviť neuveriteľný chaos v uliciach hlučného mesta Dillí, byť medzi nákladiakmi, autami, taxíkmi, moto-rikšami, cyklo-rikšami, motorkami, mopedmi, bicyklami, chodcami a samozrejme psami a kravami, ktoré niekedy stoja aj uprostred ulice. Všetci sa na uliciach pohybujú za zvuku trúbenia klaksónov vo zvláštnej harmónii.
Rušné ulice Dillí.
V púštnom štáte Radžastán si ľudia vynahradzujú nedostatok farieb v prírode tak, že všetko natierajú svetlými farbami. Vidiečanky nosia šaty sárí v živých farbách, čerešňovej červenej, zelenej, oranžovej, či šafránovej. Pýchou mužov sú veľké farebné turbany, slúžia im aj ako ozdoby na hlavách. Radžastan je krajinou kráľov, maharadžov, nádherných palácov a pevností.
Zaujala ma pasáž o Indickej kuchyni, najviac používanou potravou je ryža a polievka zo strukovín. Chlebové placky čapáty, zeleninové prílohy šaláty, neuveriteľne pálivá je príloha čatní, zložená najčastejšie z manga spoločne zmiešaného z červeným, či zeleným čili, kokosom a mätou. Najlákavejšie sú indické zákusky plné mlieka, smotany a cukru. Majú rôzne tvary, veľkosť, niektoré sú riedke ako mlieko a jedia sa lyžičkou, iné sú mäkučké, nájdu sa aj tvrdé ako orech, alebo krehučké.
Lenka Koukolová- Pallotti spomína v knihe postavenie žien v dnešnej tradičnej indickej spoločnosti. Syn pre rodičov znamená jedinú poistku ako nezomrieť hladom. Naopak narodenie dievčaťa je pre rodinu priťaž, čo môže rodinu finančne zrujnovať. Musia šetriť na jej výživu, výchovu a predovšetkým zaplatiť nemalé veno. Svadbou dcéra opúšťa rodičovský dom, kým syn vždy zostáva v rodine. Najpotupnejší údel čaká ženu, keď sa stane vdovou, môže sa znovu vydať, no najčastejšie prežije ako neplatená slúžka v rodine manžela. Nie je preto prekvapením, že mnoho žien dalo prednosť satí, dobrovoľnému upáleniu sa na pohrebnej hranici so svojim manželom a tým zmyla vinu za to, že zomrel. Ženy maharádžov pred vykonaním satí otlačili svoje dlane namočenej v červenej farbe, na brány pevnosti. Satí je dnes zákonom zakázané, no nie je to zabudnutý zvyk, aj dnes sa dejú takéto veci v odľahlých vidieckych oblastiach. India má našťastie aj iné tváre, modernú a demokratickú, v ktorej majú ženy rovnaké práva ako muži. Indira Gándhiová bola indická žena, ktorá pozdvihla ekonomiku a prestíž tejto krajiny, ako sa doposiaľ žiadnemu inému mužovi nepodarilo. Indovia na ňu spomínajú v úcte.
Ašrám na úpätí Himalájí.
Pobyt v ašráme bol pre nich novou, pozitívnou skúsenosťou. Pricestovali tu so skeptickou náladou, ale boli otvorení novej skúsenosti. Na úpätí Himalájí vstávali o štvrtej ráno, kúpali sa v ľadovej vode. Potom ich čakala karma joga, v ich prípade sa jednalo aj o písanie. Až po dvoch týždňoch pobytu v ašráme, začínajú niektoré veci chápať a inak ich vnímať. Poslednú noc si autorka privstala, pri rieke bolo len ticho, tma a nebo posiate hviezdami. Okúpala sa v studenej vode nahá, všetko sa príjemne zastavilo, jej myseľ na nič nemyslela, len si uvedomovala krásu tohto miesta.
Varanasi je najposvätnejšie mesto Indie, cez ktoré preteká rieka Ganga. Rieka je tu kalná a páchne ako žumpa. V rieke každú dennú hodinu, hlavne však pri svitaní prevádza hygienu zástup ľudí. Ponoria sa do vody Gangy, ktorá podľa hinduistického náboženstva očisťuje od hriechov z predchádzajúcich životov. Na brehoch rieky plápolajú hranice, telá nebožtíkov sú tu položené v zabalenej látke. Spaľujú ich priamo na schodoch gháty do rieky. Smrť je tu najprirodzenejšou vecou každého dňa, západná civilizácia sa smrti vyhýba ako len môže. Tu je smrť len ďalším aspektom bytia.
Varanasi najposvätnejšie mesto Indie, cez ktoré preteká rieka Ganga.
Upútali ma ich cesty do hôr na úpätí Himalájí. Mestečko Dardželing sa nachádza vo výške 2 000 metrov nad morom. Aj ja by som sa s nimi bol rád zviezol vláčikom Toy Train, najvyššie postavenej horskej železnice na svete. Po ceste si pozrel scenérie čajovníkových plantáži. V indickom štáte Sikkim sa nachádzajú nádherné budhistické kláštory. V jednom z najdôležitejších budhistických kláštorov Pämajangce mali zaujímavý rozhovor o budhizme s riaditeľom Yongdom. Kláštor sa nachádza v údoli rieky Teesty vo východnej Indii. Na jazere Khečhepalri vejú modlitebné vlajočky a napísané modlitby, alebo priania, ktoré sa dostávajú do jeho okolia.
Údolie rieky Teesty vo východnej Indii.
Autorka mužom odporučila preskočiť časť textu, ako sa v meste Pellingi pokúsila zohnať ženské tampóny. Ako to dopadlo som sa nedozvedel, striktne som sa držal jej rady. Pobavilo ma stretnutie so starenkou v horách, predbehla ich bez známky minimálnej únavy, k tomu mala kôš na chrbte a v rukách ihlice, ktorými plietla. Uchvátili ma opísané scenérie s výhľadom na tretí najvyšší kopec sveta Kančendženga, ktorá je zároveň najvyšším vrcholom Indie, aj romantické Šrinagarské jazero v Kašmíre, kde sa dá prespať v hojdajúcich sa hausbótoch na vode.
Výhľad na tretí najvyšší kopec sveta Kančendženga.
Cestopis je napísaný ľahko, autorka si zvolila hovorový štýl, ktorého autenticita by sa strácala v jazykovo dokonalejšej forme. Oceňujem poslednú kapitolu, v ktorej sa venuje hotelom. Ako sa v nich spalo, stravovaní a koľko sa v nich za noc platí. Dobré je tiež záverečné zhrnuté krátkych informácii o miestach, ktoré navštívili a vysvetlivky niektorých indických slov v texte. Názov knihy Všechny chutě severní Indie vystihuje jej obsah, čítanie je to naozaj výborne, knihu vrele odporúčam.
POUŽITÉ FOTKY V ČLÁNKU SÚ Z BLOGU NA INTERNETE LENKY KOUKOLKOVEJ - PALLOTI :)
http://blog.travelpod.com/travel-blog-entries/lenka-massimo/india-2008/1203507300/tpod.html
