Milá pani učiteľka
Za Váš pekný, obsažný list srdečne ďakujem. Ozaj mi o Vás napísal pán riaditeľ Chmelický, veľký priateľ Milana Lacha a môjho manžela. Spolu študovali na lesníckej akadémii. Len nedokončil štúdia môj manžel, mama sa mu druhý raz vydala a otčim nebol ochotný študovať detí Urbanovcov, hoci majetok po ňom vzal celý. No to už ozaj je dávno a prebolená Milova mladosť. Ja Vám pekne ďakujem za Váš článok čo mi z novín poslal pán Chmelický, ako ste tam verejnosti pripomenul, že Hviezdoslavovej hájovni sa narodil aj spisovateľ Milo Urban. Boli sme sa tam pozrieť pred dvomi rokmi, v to leto, keď mi môj drahý manžel zomrel 1982. Taký starší penzista nám to už poukazoval, no ani slovíčkom sa nezmienil, že kto sa v tej hájovni narodil. Ja som sa ho potom na to opýtala a nemal o tom ani poňatia. Tak som mu to ja vysvetlila, kto bol vzorom pri písaní Hájnikovej ženy, že Mila Urbana starí rodičia Lachovci. Keď tam chodia aj žiaci si to pozerať, aby im to pripomenul. No on im to určite nepripomenie, bo to nemá napísané, čo má povedať. Žiaľ už môjho muža by aj z literatúry vďačne vyhodili, no nemôžu. Bo sú v literárnych kruhoch takí ľudia, ktorí sa aj literatúre rozumejú. Moc razy si myslím, že za toľké roky, už aj mňa to malo prebolieť, ale veru moc razy po jeho smrti si poplačem. Bol to ozaj dobrý spisovateľ, hoci toho tak moc nepopísal, ale čo napísal to raz uzná aj literárny svet. Ako by to nebolelo aj jeho deti, keď im otec v tej hájovni poukazoval každý kútik, kde sa hrali po okolí naháňali, veď si požičajte od Valiky Zelenú krv, čo tam to všetko opísal.
Teraz o tých listoch. Ja som sama pred Vianocami napísala Valike dlhý list, bolo to na konci novembra. No odpoveď mi veru nedala – potom som zase v januári napísala a ona mi napísala tiež dlhý list o Zájazde ich krúžku speváckeho do PKO v Bratislave. Aký mali úspech, že ma chcela vyhľadať, ale nevedeli adresy mojej. Už o tom mojom liste znova ani slova. Tak som bola istá, že už aj v Rabčiciach cenzor na pošte účinkuje. Tak som sa vzdala písania Valike. Teraz som zvedavá či vy dostanete list? Preto ho posielam už doporučene. Pán cenzor nech si ho aj tak prečíta, ale nech ho aspoň doručí!!! Kedysi sa listy netratili a teraz je to móda. Prosím Vás pekne, pozdravte tú našu a Vašu rodinu – Valiku, Albínka, Rudka a jeho ženu. Ak Pán Boh dá v lete by sme Vás všetkých navštívili, nech Albín pripraví toho ich chýrneho medu na chlieb. V Podzámku moja rodina má med a vďačne nám ho dávajú, ale tam je tá nepodarená továreň a smog z nej – celé rastlinstvo otrávil aj včielky zbierajú takýto – tak je to ozaj katastrofa, ako Vy píšete. Len bite do toho v novinách, bo Orava je už ozaj hotová – otrávená. Smreky, stromy odumierajú – lúky sú tiež hotové. Huby a lesné plody v Oravskom Podzámku v mojom krásnom rodisku sa už nesmú zbierať. Je to otrasné.
Srdečne si Vás pozdravujem
Vaša Žofka Urbanová
P.S. – Za krásne blahoželanie k mojim meninám Vám zo srdca ďakujem.
