Moja malickost v 17 rokoch ...
Chceli sme založiť punk - rockovú kapelu a tak mi ujo z jednej dediny doviezol bubny, na ktorých som potom bubnoval u nás na povale. Bol to taký rachot, že môjmu dedovi pritom skoro vždy zaľahlo v ušiach a prosil ma, aby som toho zanechal.
Do mesiaca som mal bubny zaplatiť, nezohnal som ale peniaze. Bubny to boli s jedným kopákom a ťažko sa s nimi bolo rozlúčiť, bol som už blízko, aby som ovládol techniku bubnovania. Sen slávneho hudobníka sa rozplynul. A najlepšia garážová kapela na svete, tak nemohla vzniknúť. Chceli sme ju nazvať po goralsky - Urvy elektrické druty, čo vo voľnom preklade asi znamená - Roztrhaj elektrické struny.
Najťažšiu skúšku ohňom som prežil v 18 rokov, Peko kúpil liter rumu a vypili sme ho dosť rýchlo. No mne to tak udrelo do hlavy, že som skončil opitý v studenom potoku a podchladil sa. Stará mama ma našťastie našla a dovliekla ma domov, spravila horúci čaj a prikryla hrubou perinou. Ráno som sa zobudil, taký smäd som v živote ešte nikdy nemal, bol by som vypil vodu celého rabčického potoka. Vypil som naraz asi šesť minerálok a zdalo sa, že všetko bude v poriadku.
Cez leto po strednej škole som bol s kamarátom Rasťom na Sĺňavskej priehrade pri Piešťanoch. Celé dva týždne sme spali pod širákom, bolo to nádherné slobodné. No po prvej noci som našiel na svojom tele asi päť kliešťov. Na kúpalisku mi ich vytiahla jedna zdravotná sestrička. Ostatné dni pršalo ako z krhly a my sme spali v autobusovej zástavke na karimatkách a zabalení v spacákoch, bola celkom dobrá kosa.
Vrátili som sa domov a potom to prišlo. Opuchli mi kĺby na rukách a pomaly som nemohol vyliezť hore kopcom do obchodu. Strašne som sa potil a bolo mi zle. Nakoniec som už len ležal v posteli a celý sa triasol. Mama ma zobrala k lekárom a po odbere krvi som sa viezol v húkajúcej sanitke, ako by mi išlo o život. Mal som v krvi toľko hnisu, že by to zabilo aj koňa.
Lekári mi diagnostikovali silný zápal v tele, buď to bolo spôsobné silným prechladnutím, alebo uštipnutím kliešťa. Dostal som sa do nemocnice v Ostrave. Ležal som tam pol roka a bolo to krásne obdobie. Jedna pekná sestrička za mnou chodila a nosila mi ovocie, platonicky sa do mňa zaľúbila.
Nakoniec som sa z toho vyhrabal, no takým veciam som sa vyhýbal, ako čert svätenej vode. Bál som sa a vedel, že mi ide o život. No na dlhé strapaté vlasy som ešte zopár rokov nezanevrel.
S Pekom som sa stretol prednedávnom. Pýtal ma odviezť k frajerke na aute. Pustil som mu Metallicu a viezol ho na rande. Prekvapil ma, v taške mal dve vychladené pivka, bez toho by rande nemalo predsa tie správne ampere.
Aj keď kedysi ma naše kamarátstvo skoro stalo život, zistil som, že aj po rokoch sme stále dobrí kamaráti, ktorí by v tom najhoršom dali za kamaráta život. Aj jeho prešlo to puberťácke harašenie na ktoré sa po rokoch tak fajn spomína. A len z recesie si nosí na rande dve fľaštičky piva. No určitá rebélia z tých čias zriedená rokmi v nás predsa len zostala. Byť a mať vlastný názor na svet.
