Na hlavnom nádraží nás potomuž vyzeral ujo Jozef. Mesto bolo plné čiernychsadzí a už v deň príchodu som satrochu zašpinil. Cestovali sme električkou do Přívozu, kde býval. Vystupovali sme o zástavkuskôr pred konečnou pri sade Boženy Nemcovej.
Dokráčali sme k domus veľkou záhradou ruži, gladiolou a ovocných stromov. Na ulici oproti žila susedka pani Juřicová. Jej mužfajčil fajku na bedničke pred domom a vždy nám zakýval na pozdrav.
So starkou som chodildo centra mesta, nakupovať do priorov. Prešli sme ich všetkya v tom poslednom na poschodímali vždy vynikajúce obložené chlebíčky a dobre vychladený pomarančovýdžús, na ten som sa vždy tešil najviac.
Žil sám, žena mu dávnozomrela a deti nemali. Pracoval pri vysokej peci a vo voľnom čase muspoločnosť robili len kamaráti. Najväčší z nich sa volal Peter, bol tovysoký zavalitý obor. Niekedy nás zobral do krčmy Na rožku. Cítili som sa priňom bezpečne, vzbudzoval u druhýchrešpekt.
Častým návštevníkom bolpán Dresler s manželkou. Bol hlučný a trávil s manželkou veľa svojho voľného času v krčme. Smial saako fantomas, mal som z neho trochu strach. Často ma niečímvystrašil.
Najbohatším z nichbol holohlavý vedúci reštaurácie Vašek. Niekoľko rokov robil čiašnikav západnom Nemecku a prišiel k veľkým peniazom. Mál veľa peňazía nič mu nechýbalo, aj tak medzi jeho zvyky patrilo pozerať sa na zema zodvihnúť z nej každú drobnú korunu.
Spával som v izbes veľkou posteľou, pod ňou bolo veľa platní a vo vedľajšej izbe starérádio s gramofónom. Ujo tam chodieval počúvať večerné správy. Vtedy zhasilsvetlo v izbe a zapol len lampičku. Ladil stanice, Slobodnú Európu,alebo Washington. Keď ich nemohol naladiť, vtedy dodal. - Ruské svine, zase torušia. Zvyčajne som sedel vedľa neho a bál sa, že robíme niečo zlé, za čonás zavrú.
Ujo zbožňoval Ameriku a pretomi daroval americkú zámku s kľúčikom. Môj prvý detský sen bolo stať saamerickým prezidentom. Podaroval mi juso slovami. - Je nezničiteľná, nik ju bez tvojho kľúča neotvorí. Odložil som siju na bezpečné miesto a chválil sa ňou spolužiakom. Hrával som sas ňou, odomykal a zamykal. Pritom som stratil kľúčika nikdy ho už nenašiel.
Mojim najväčším zážitkom bolo prvé sväté prijímaniev Ostrave. Môj dedo bol učiteľ a preto som nechodil do kostola a tak som bol nesvoj, ako sa prvýkrátvyspovedám. No hneď ako som tam vošiel, tréma zo mňa opadla a našiel somsi kamarátov na život a na smrť. Po obrade sme sa išli najesť a priobede sa od všetkých stolov na mňa usmievali koketne krásne dievčatá, že som sacítil ako v raji. Ujo sa sám bál, preto pod posteľou mal schovanú dobrenabrúsenú sekeru. Ukázal nám ju, že ju má pre prípad obrany, ak by ho niekto prepadol v noci. Keď bolu nás na návšteve, jeho dom vykradli. V okolí žilo veľa Rómova tak sa bal o to viac. Zadovážil si aj psa, no strach bol silnejší.Ešte v ten rok v zime ho našli susedia ležať v kuchyni na zemi podstolom. Prestali sme chodiť do Ostravy, zostali mi len spomienky naňhoa mesto sadzí v ktorom som prežil tie najkrajšie letné prázdninydetstva.
