Rozprávali sme sa o filmoch z filmových klubov. Počúvala muziku k jej obľúbenému filmu o argentínskom tangu, o vášni v tanci a láske. Rozprávala o ňom vášnivo, že keď sa zodvíhla jej hruď, rytmicky rozfúkavala záclonky pred dverami. V kufríku mala veľa CD a pred vystupovaním v Piešťanoch mi požičala argentínsky soundtrac.
Doma som si ho vypočul a keď som zase vracal do Bratislavy, tak sme si dohodli stretnutie v Piešťanoch na stanici. Bola nedeľa, mesto bolo vyľudnené. Chvíľu som čakal, až sa v diaľke z ulice vynorila kráčajúca silueta ženy.
Bola to žena z vlaku, no bola celkom iná. Ako sa priblížila, všimol som si na jej tvári zvláštnu grimasu. Tvár mala vykrútenú do jednej strany. Zaskočilo ma to. Energicky ma chytila pod pazuchy a povedala, že mi to vysvetlí. Sadli sme si do kaviarne, objednali si pivo a začala mi rozprávať o sebe.
- Prežila som bohémsky život, počas vysokej školy som sa stretávala s básnikmi, maliarmi, umelcami, fotografmi. Ako som skončila školu, môj život sa zmenil. Vydala som sa, muž bol lekár a tie prežité roky s ním nestáli za nič. Bol to malomeštiak, nič iné ho nezaujímalo, len jeho práca. Odišla som od neho do Švajčiarska a teraz som sa vrátila na Slovensko, aby som sa s ním rozviedla.
Ako to rozprávala vypadla jej z úst žuvačka a padla do pohára piva, jej tvár sa ešte viac vykrútila. Ako by do pohára padal aj jej celý život. Pozoroval som žuvačku na jeho dne a pochopil jej osud. Dopili sme pivo, zaplatili a odišli do lepšej reštaurácie.
Sadli sme si dnu, ona vytiahla zrkadielko a pozrela sa na tvár. - Necítim sa dobre, keď nemám na sebe mejkap, teraz vidíš moju nahú, odhalenú tvár. Musím si ju zapudrovať a chvíľu trvá kým začnú účinkovať lieky. Ráno ich beriem na to, aby som vstala a večer zase aby som zaspala. Odbehla na toaletu a keď sa vrátila, bola to zase tá žena z vlaku.
Vrátil som jej CD a daroval som jej na oplátku knihu od Bohumila Hrabala Príliš hlučnú samotu. Chytila ma za ruku a povedala. - Ty máš v sebe niečo výnimočné. Si tak okúzľujúco plachý, ako bývajú nevšední ľudia. Ja pochádzam zo starej aristokratickej rodiny. Je mi smutno, že už neexistuje Rakúsko - uhorská monarchia, to bola krajina s morom, nie ako terazm, žijeme v maličkej vnútrozemskej krajine.
Zapozerala sa mi do očí a pokračovala. - Zoberiem ťa ku mne do bytu, musím ti ukázať na stene starú historickú mapu veľkého Rakúska - Uhorska. V živote som zažila orgazmus len pri skákaní z padáka, alebo pri milovaní sa s mužom. No pri skákaní to bolo o niečo vzrušujúcejšie. Prežil si už Orgazmus?
To slovo vo mne vyvolalo veľa obrazov, no predstava že mám ísť s ňou sám do bytu sa mi nepozdávala. Vyhovoril som sa, že už mi pôjde vlak. Odprevadila ma na stanicu, rozlúčili sme sa. Celý rok mi domov chodili pohľadnice so šteklivými fotkami Jana Saudka. Pár krát mi volala a v telefónne vyznala lásku. Postupne chodili pohľadnice s väčšími časovými odstupmi. Až prišiel posledný dopis a v ňom, že sa rozviedla a odchádza do Nemecka učiť na strednú školu a odvtedy sa už neozvala. Zostala mi spomienka na padania žuvačky v pivovom pohári, v ktorom sa na dne ukrýval osud tejto tajuplnej ženy.
