Rozbehol som sa do uja a na druhé zazvonenie hozobudil. Skoro so zalepenými očami sa na mňa pozeral z balkóna. Na počudovanie to rýchlo pochopil, ani som mu nemusel nič vysvetľovať.Zbehol do garáže v spodkoch, v šľapkách naštartoval auto a bolisme na ceste do Námestova. Mali sme šťastie, autobus sme predbehli. Počkalsom ho na ďalšej zástavke a nastúpil doň.
Cestou do Bystricesom unavene podriemkaval. No všimol som si, že predo mnou sediaca študentkav bielej čiapke sa často pozerá smerom ku mne. Vystúpili sme z autobusu, sympaticky sa na mňa pozrela a prihovorilosa mi. Išli sme spolu do školy na fakultua krátili si cestu rozhovorom. Rozlúčili sme sa pred školou. Mal som ešte voľný čas nazopakovanie si učiva.
Profesor nám ráno dal päť minút k dobru na toaletua potom to už bolo zakázané, kvôli ťahákom, aby sme sa tam do nich náhodou nepozreli. Bol trochu zamračený a nevrlý, asi aj on skoro ránovstával. Otázky mi na písomke sadli, dopolhodiny som bol hotový. Odovzdal som ju a spolužiak Maťo ma na aute doviezol na hlavnú stanicu.
Mal som radosť, že je po skúške a celou cestou som sav myšlienkach vytešoval. - Čakajú ma užlen Vianoce a ja si budem môcť čítať čo budem len chcieť. V Ružomberku som presadal na autobus doDolného Kubína, dnu sedela mojaznáma v bielej čiapke aj s kamarátkou. Usmiali sme sa a sadol som si dozadu. V Kubíne sme ešteraz prestupovali. Mali sme polhodinku k dobru a išli sa pozrieť do Tesca. Išiel soms nimi, kúpiť si niečo pod zub.
Z Námestova som už cestoval len s ňou,jej kamarátka vystúpila. Bola to akurátbacuľatá prváčka. Mala pekné zopnuté vlasy sponkou. Dobre sa nám rozprávalo. Prezradila mi, že rada športuje a chodí na turistiku. Dala mi bozk na rozlúčku a pri tom mi popadalivšetky pomaranče z Tesca na podlahu autobusu. Stihol som ich ešte zodvihnúť a vystúpiť.
Cez okno sa na mňa usmievala, mal som pocit, že aj ona vystúpia pôjdeme spolu na jedno malé študentsképivo. Skončil sa nám čas učenia a bola možnosť sa na chvíľu uvoľniťa radovať sa z toho. Autobus za mnou rýchlo zatvoril dvere a pohol sa.Bacuľka už nestihla vystúpiť a musela pokračovať ďalej v ceste, len sa niekoľkokrát usmiala a zamávalami rukami, kým bus nezmizol z môjho dohľadu. Študentské časy sú fajn, pri adrenalínových skúškach prežijem aj veľa fragmentov, príbehov, maličkostí, ktoré obohacujú môj život.
