Mám doma chorú starú mamu, dostala ešte pred Vianocami pásový opar. Je to infekčná choroba, veľmi bolestivá a dlho sa lieči. Starká zoslabla a musíme sa striedať v noci, keď ide na toaletu. Túto noc som mal službu ja, boli sme štyrikrát a vždy keď sme išli, tak sa spretrhali všetky moje neurónové zakončenia v hlave a bolo po spánku.
Zatiaľ sa musíme sa aj cez deň striedať pri nej, niektoré dni mám voľné a niektoré zase nie. Pár dni bola pri nej jedna teta a ta druhá sa išla hlásiť na nejaký úrad. Svet veľmi nemá rád starobu, je to niečo podradné, hnusné a odporné.
Starých ľudí treba odložiť do záložne, napchať im hlavu neurolmi, aby zabudli, kde žili, čo v živote robili a aby hlavne boli ticho. Ti nesebestační, sú nepotrební a zbytoční, také sú možno aj Malé dejiny filozofie od Störinga. Svet sám možno trpí veľkou chorobou, je starý a nik si už nepamätá, kedy vznikol.
Človek je tu niekoľko miliónov rokov, aspoň v tom neandertálskom prevedení tu strašil už dosť dávno. Na čo asi vyhynul? No a my Homo sapiens trpíme všeličím a tiež už nie sme najmladší.
Bojíme sa sami seba a preto sa chodíme liečiť do nákupných centier a vyťahujeme rôzne čačky mačky, aby to podstatné, tu starobu v nás sme ukryli kdesi hlboko do podvedomia pred svetom. Pretože staroba je veľká choroba a kolotoč sveta sa toči ďalej, to je spravodlivosť.
Takú starobu budeme mať v akej sa práve svet nachádza. Na to ako by sme chceli zabudnúť. Samsara - The Show Must Go On.
