Prvý bozk

Písmo: A- | A+

Prázdniny na dedine bývali niekedy nudné, hlavne keď sa naraz rozpršalo, nemalo to konca kraja. Mali sme jednu poštu, zdravotné stredisko, obecnú knižnicu a kulturák, pred ním som sa stretávala so spolužiakmi zo školy.

Počas mojich najkrajších letných prázdnin, mohlo mi byť vtedy tak 15 rokov sme sedeli s kamarátom Paľom na schodíkoch pred kulturákom a nečakane sa objavil jeho kamarát zo susednej dediny. Mal podmanivý úsmev, frajerské fúziky, hrával v dedinskej kapele a pôsobil na mňa neodolateľne. Rozosmial ma a cítila som sa pri ňom ako čokoládová roztápajúca sa zmrzlina. V trojici sa nám sedelo príjemne, ale jeden tu bol nazviš, tak sme si dohodli stretnutie len my dvaja. Keď nastal deň D nášho stretnutia, prechádzali sme sa bočnými uličkami, slnko pomaly mizlo za obzor a zatúlali sme sa v slepých uličkách v parku pri základnej škole.

- Vidíš tie borovice? Tie sadil môj otec, povedal on.

- Krásne sú, poďme si sadnúť pod jednu z nich, navrhla som mu.

Bolo už šero a zaujali nás na oblohe hviezdy. Ukázal mi Mliečnu dráhu a súhvezdie Škorpión, bolo to jeho znamenie. Pôsobil rozhľadene a bolo vidieť, že to nie je obyčajný tuctový chalan z dediny. Zasnene som privrela oči, on si ma k sebe pritúlil a jemne sa dotkol mojich vlasov.

- Máš ich nádherné, voňajú ti ako rozkvitnutá lúka. 

- Ach, vzdychla som si a cítila, že mi červeň stúpa do líc.

Bozk pri západe slnka
Bozk pri západe slnka (zdroj: Net)

Prekvapivo ma chlapčensky pobozkal, precítila som chuť jeho pier a spaľujúce teplo prešlo mojim telom od malíčka až po ucho. Ten bozk mohol trvať aj večnosť, ale nestalo sa tak, chlapec musel ísť domov. Boli sme dohodnutý, že sa stretneme opäť. Darmo som ho čakala a vyzerala zo všetkých strán. Neskôr som sa dozvedela, že môj spolužiak Paľo naňho žiarlil, tak si na mňa vymyslel nepravdivú klebetu a on už preto neprišiel. 

Písala som mu listy, ale len v mojich myšlienkach, nikdy som ich nezapísala na papier, nosila som ich v hlave. Po prázdninách sme sa stali aj spolužiakmi na gymnáziu a stretávali sa denne v triede, no boli sme len kamaráti. Nevrátili sme sa už k prechádzkam, po čase ma to prešlo. Od maturít sme sa videli raz a ja som sa presťahovala do iného mesta, ale mala som jednu dobrú spolužiačku, tá ma občas informovala ako sa má.

Naposledy sa mi ozvala, že náhle zomrel v lete, mal niečo po päťdesiatke. Spomenula som si naňho a na môj prvý bozk, na ktorý som nezabudla ani po štyridsiatich rokoch, zostane pre mňa milou spomienkou.

Skryť Zatvoriť reklamu