
Spočiatku to písanie bolo také neurčité a potom sa to už rozbehlo. Spomenul som si, ako mi jedna známa napísala, že v mojom blogu by som mal napísať o moje knižočke poézie Horské dúšky medu.
V druhej polovici roku 2007 mi vyšla moja tretia kniha Horské dúšky medu vo vydavateľstve Rak historika Pavla Dvořáka.
Linka na knihu je http://www.vydavatelstvorak.sk/product/horske-dusky-medu-60/
Píšem už poéziu dlhšie a je to taký kompaktný výber s 33 troma básničkami, ktoré dopĺňajú ilustrácie výtvarníčky Zuzany Vrábelovej.
Pre mňa je poézia, niečo ako zaznamenanie okamihov do slov. Aby zneli čisto, jasne, s určitým nádychom tajomstva v sebe. Aby poézia išla z duše.

ilustrácie použité v blogu - Zuzana Vrábelová
Mal som čítačku na jednom Gymnáziu a krst knihy historikom Pavlom Dvořákom v našej mestskej knižnici. Študenti boli fajn, vytlieskali ma a keď sme sa lúčili, niektorí mi gratulovali a radostne zatriasli rukou.
Večer to bolo skôr o starších ľuďoch. No krstili sme kvapkami medoviny, takže aj oni si prišli na svoje.
Odvtedy čo vyšla knižka, mal som na ňu veľa ohlasov. Jedni mi hovorili, že sa to číta fajn ľahko a dobre, že píšem priamo od srdca.
Ďalší, že ich to oslovilo tým, že je tam veľa prírody. No a ta posledná skupina mi hovorila, že je to pre nich surrealistické. Radšej som mal podľa nich napísať prózu.
Básňam obecne nerozumejú, zo zásady nečítajú poéziu. Nebaví ich analyticky rozoberať básne a veria ideologickým dogmám, ako nás učili v socialistickej škole.
Tej poslednej skupine som zvyčajne odpovedal, že je blbosť hľadať zmysel básne, že poézia je na to, aby sme sa do nej začítali a vychutnávali si, ak nás niečím osloví a môžeme v nej kľudne každý nájsť celkom úplne niečo iné a netrápiť sa nad tým, čo tým básnik mal na mysli.
Je fajn, že na knižôčku je veľa protichodných názorov, knižočka v ľuďoch vyvolala rôzne nálady a čitateľské ohlasy.
Poéziu treba mať v srdci, poéziu treba milovať a potom je to o niečom celkom inom, o čitateľskom zážitku.
33 rokov
Priehrada je po okraj
naplnená vodou
júnové Roháče sú zasnežené

je Medarda
mám 33 rokov
na papier stále píšem
svoju pieseň
Rozhorčene sa ma pýtajú
či ešte mienim pršať
zariadil som
aby dnes bolo pekne
Na zajtra mi záruku nedali
moje 33-ročné
medardovské kvapky dažďa
určite prídu
nič sa nedá robiť
len si kúpiť nový dáždnik