– Hej, poď sem na chvíľu.
– Ponáhľam sa.
- Len na chvíľu si sadni k nám.
- Ponáhľam sa domov a nič iné ma nezajíma okrem mojich chrumiek.
- Kde by si išiel, tak si nemusíš sadnúť, zješ svoje chrumky postojačky, nič hrozné sa nestane a tak ako by si išiel peši domov, polovičku chrumiek by ti z vrecka vypadlo.
- Máš pravdu, ale sedieť nebudem.
- Jasnačka, hip – hoperi nikdy nesedia.
- Koľko máš rokov?
- Šestnásť.
- Nie, ty nemôžeš mať toľko, veď pôsobíš sprostejšie, ako moja mladšia sestra.
- Žeby. Prežúval ďalej chrumky a tváril sa nenormálne. Sedel tam a pozeral do zeme a potom hádzal hlavou z boka na bok.
- A chcel by si ma?- Teba určite nie.
- Prečo?
- Ty nie si normálne dievča.
- Videl si už niekedy naozajstné nahé dievča? Aké je, keď je úplne nahé? Len sa tak kyslo zaksichtil.
- Tak videl, či nevidel?
- Videl, ale
- Neverím ti.
- Netúžiš vidieť, ako vyzerá baba, keď je ja úplne nahá, keď už nemá celkom nič na sebe.?
- Chcel, ale ty nie si normálna. Teba by som nechcel.
- Boha, neser ma. Nevidel si ešte nahú ženskú a hodnotíš.
Išiel odniesť papier do koša, bolo to kúsok od schodov. Prvý kôš obišiel ako truľo a hodil to do vzdialenejšieho koša. Baby sa smiali, skoro sa od smiechu popučili. Cestou naspäť ešte ku všetkému rozťahoval ruky k nebesiam. To už nemohli vydržať a vypľuvali smiech zo seba aj so slinami a zalikali sa pri tom. Volali ho k sebe, no tak sa ich zľakol a zrýchlil krok, len aby sa im stratil z očí.
Frajera Joža rýchlo spoznali, chodil vždy v kapucni, nebolo mu vidno do tváre, bol bledý a snažil sa pôsobiť veľmi frajerský.
Jožo nemal veľmi rád Šteklivku, lebo mala takú chôdzu, tak sa pri nej zvláštne vykrúcala, ako by ju niekto pritom šteklil. Zniesol ju pri sebe len kvôli tomu, lebo s jej frajerkou boli kamarátky. Šteklivka mala vždy plno reči, chudé dlhé nohy, husia koža mu na tele pri nej naskočila. Doberala si každého a nebála sa ani Joža. Presadli si z druhej strany pred kulturák, kde bola knižnica. Jožo sa začal s frajerkou bozkávať a bil hlavou o okno. Čim ju vášnivejšie bozkával, tým viac zarinčalo sklo. Robil strašný hurhaj, Šteklivke sa to prestávalo páčiť.
– Čo ak sa trafí namiesto skla do kamarátkinej hlavy. Pri piatom, alebo šiestom bozku sa to stalo, rips, rovno do nosa. Krv sa rozliala. Rýchlo, rýchlo zohnať papierové vreckovky, vbehla do blízkej cukrárne, našťastie ich tam mali.
- Ty si poriadny cocot povedala Šteklivka a odišli spolu na toaletu. Utierala kamratke krv, na ruky jej kvapkala červenkastá kvapalina. Pripálil si cigaretu a mal pocit, že je ten správny frajer.
- Pobozkal som ju tak do krvava, to ešte nezažila.
