V zime sa stretol s troma básnikmi v starom dome, v ktorom žila kamarátova babička. Zomrela náhle na obed pri obedňajšom zatmení slnka v auguste. V celom dome bolo cítiť ešte jej fluidum.
Bolo to ako z tých čistých stretnutí, jeden z básnikov sa volal Kamil, stále veštil z tarotových kariet. Napadlo ho veľa otázok, týkajúcich sa jeho ďalšíeho osudu a tak si začal vyberať postupne karty a bol nesmierne prekvapený odpoveďami. Nechcelo sa mu to ani veriť, ale Kamilovi sa podarilo vyčítať z kariet aj jeho minulosť.
Kamil vyhadzoval karty nad hlavu a robil všelijaké čáry–máry, potom zatvoril oči a pospevoval si tajomné slová. Tváril sa pritom záhadne a figliarsky. Vzbudzovalo to v ňom záujem. Položil mu ďalšie otázky a vždy po nich vytiahol kartu z kopy, ktoré boli položené na stole. Pýtal sa na osudové stretnutie s neznámou ženou? Hovoril o nej. Zvedavosť v ňom bola čoraz silnejšia. Zaujímalo ho, kedy stretne ženu zo sna.
– Máš stretnúť tajomnú vidiečanku, bude to žena tvojho života, bude stvorená pre teba, ale kedy sa tak stane, karty nehovoria. No tou tajomnou vidiečankou nakoniec môžeš byť aj ty sám pre tu ženu. Veštbe to bola záhadná. Akú tajomnú vidiečanku to má stretnúť, alebo garde sa obráti a on bude tou tajomnou vidiečankou pre ňu. Pýtal sa ďalej. - Ako sa mi bude dariť v živote?
– Budeš vnútorne bohatý, nebude ti v živote nič chýbať, peňazie ti nebudú chýbať a budeš mať literárny úspech. Malo to aj malý háčik. Karty hovorili o vnútornej vášni, spaľujecej túžbe. - Maš si dávať pozor, aby ti tvoja vnútorná vášen neprerástla cez hlavu a nezničila ťa. Ak ju zvládneš a budeš mať svoj vnútorný oheň pod kontrolou, až v takom prípade sa tieto pozitívne veštby naplnia.
Popíjali spolu s básnikom malinové víno Andyho starej mamy, ktorá ho v lete ešte stačila pripraviť. Boli zarmútení, že tu nie je, no malinové víno bolo také sladučké a dobré, že tá chvíľa sa premenila na radostnú.
– Starká sa určite teraz pozerá na nás z neba a teší sa z toho, ako nám chutí jej malinová šťava. Babičky sú tie najčarovnejšie bytosti, lebo vedia pripraviť taký zázračný elixír, ako je toto víno, hovoril Kamil.
Stretával ju každé ráno na jednej ulici cestou do práce. Páčila sa mu jej kolísavá chôdza, vlasy, šija, jej číro vlniaca sa sukňa. Celkom ho okúzlila. Nazval si ju len tak pre seba Tajomnou vidiečankou. Tešil sa na ňu, jeho radosť sa každým dňom stupňovala, bál sa, že sa nikdy nestretnú a on sa zaoberal len ňou, ničím iným len ňou.
Láska, v ktorej by sa nenaplnili jeho očakávania, mohla všetko pokaziť. Počas víkendov na dievča na chvíľu zabudol, bolo to akoby krátke prebudenie z blúznenia, ak sa ich vášne raz spoja, určite ho čaká nádherná jar vo dvojici, konečne naozajstné veľké stretnutie so ženou. Snažil sa byť vždy v jej blízkosti, podarilo sa mu počuť jej hlas.
Fascinovala ho jej krehkosť, hlas znel neopísateľne, miešalo sa v ňom jemnosť s flegmatickosťou, zvláštnosť s ostýchavosťou. Pôsobila naňho ale veľmi neprístupne, nie len na povrchu ale aj vo vnútri.
Niekedy sa stretli v meste, keď ním prešla, prach sa len tak zvíril okolo jej kolísavej chôdze, čierne vlasy rozfúkal vietor, vtedy už len zazrel jej žiarivé oči a potom sa mu stratila. Tej vôni dôveroval ako malý chlapec. Často premýšľal, čo mu priniesla do jeho života vidiečanka. Prudkú vášeň, ktorá pohltí aj jeho slobodu, tej sa zároveň aj obával, podľa veštby, vzťah na celý život príde až potom, keď sa dokáže radovať z vášne a zároveň ju mať pod kontrolou, bez toho bude jeho každý vzťah so ženou neúspešný.
Dlho mu trvalo, kým sa mu podarilo k nej priblížiť. Bol celý nesvoj, keď sa mu pošťastilo zastaviť ju na ulici. Poprosil ju o maličkú službu, potreboval pomôcť vyplniť formuláre v angličtine. Na ďalší deň už mal všetko preložené, pozval ju za to na kávu.
Kráčali spolu ľahučkým pomalým krok, kým sa nerozpršalo, mala pri sebe obrovský dáždnik s vyrezávanou rúčkou. Roztiahla ho, pritúlil sa k nej, počul jej dych živôtika. Dážď bol príjemný, letný, vzduch bol po ňom svieži, žľachka sa dýchalo, všetko sa v ňom rozhorievalo, keby sa bozkávali spolu, stal by sa tým najšťastnejším človekom.
V tom najlepšom ale prestalo pršať a došli na koniec ulice ku kaviarni, vošli dnu. Za oknom práve nakuklo slnko z pod oblakov, aj vzduch v kaviarni bol letný a svieži, takéto niečo je možné zažiť len po daždi. Striedali sa chvíle mlčania a rozprávania.
– Nepáči sa mi tu život, je nudný, chcela by som odcestovať niekam preč navždy, žiť neobyčajný život, chodiť do rockových klubov a pubov, hovorila mu o jednom takom v Anglicku v starom dome. – Po stenách sú valčeky so zaujímavými orientálnymi ornamentami. Chcem sa vrátiť do Anglicka. Vieš musím ťa sklamať, si mi sympatický, ale viac ma priťahujú ženy ako muži. Dúfam, že to pochopíš.
Cítil, že jej vnútorný svet sa pred ním zahalil do obrovskej a neprístupnej hmly. Strácala sa mu, strácali sa aj jej čarovné krivky bokov. Prišiel na to, že si niečo vysníval, povymýšľal vo fantázii, ale reálne sa nič z toho nemôže uskutočniť. Žiadna naozajstná iskra medzi nimi nepreskočila, možno on chvíľu niečo cítil, ale ona nemohla, priťahovali ju ženy, nie muži. Musel sa z toho vyspať a sen o žene s čiernymi vlasmi celkom vymazal z hlavy.
Ubehlo niekoľko rokov, keď konečne stretol tajomnú ženu zo svojho sna. Ani si to najprv neuvedomoval, že by to mohla byť ona. Vinoril sa mu dávny sen zo zaprášených spomienok, ukrýval sa pod nánosom životných skúsenosti a stretnuti. Písali si rok cez mail, na fotke mu padla do oka, v sebe mala niečo tajomné a na hlave čierne havranie vlasy. Po roku si dohodli stretnutie, vyšli si spolu na Šíp. Kráčali cez lúky, na kopcoch sa páslo stádo kráv. Kvapkali z nich kropaje potu, skoro zablúdili, kym našli značku, ktorá ich zaviedla na kopec. Na vrchole bola mladá rodina s deťmi.
Rodinka odtiaľ odišla , zostali tam sami. Ľahli si do trávy vedľa seba, jej vôňa bola neopakovateľná, s obrovskou chuťou sa jej dotkol. Mal zimomriavky po celom tele, vášnivo sa dotýkal jej spodnej plnej pery. Bozkával ju na oči, čelo, nos. Páčila sa mu: zadok, stehná, oči, fluidum, aura, ktorá z nej vyžarovala. Zišli dole a rozpršalo sa, bolo to ako znamenie z nebies. Aj keby sa s tou ženou už nikdy viac nestretol, vedel, že sa mu práve splnil jeden sen. Pochopil, že sny sa vždy človeku splnia, len všetko chce svoj čas.
