Cez leto mám v izbe nádhernú vôňu ovzdušia zo záhrady kvetín. V zime zase dlhšie spím a niekedy sa mi stane, že prídem na prednášku o niečo neskôr, zasiahnutý sladkým spánkom. Mestský park s altánkom je moje najobľúbenejšie miesto v Banskej Bystrici. Keď je teplo, behajú v ňom športovci, ľudia chodia na prechádzky so psami, alebo posedávajú na lavičkách. Milenci sa vášnivo bozkávajú, odohrávajú sa tam prvé rande. Cestou na skúšku, vystúpim z autobusu pri „Slovenke“ a idem do školy cez park. Ráno ešte rozospatý, unavený z včerajšieho učenia, stačí mi niekoľko nádychov kyslíku a v hlave sa mi vždy začne rozsvecovať, aha jasné heuréka E=mc². Školu máme na Tajovského ulici, prejdem popri starej tajomnej budove Ekonomickej fakulte po pod mosty do kopca k budove fakulty prírodných vied. Naspäť sa vraciam poobede a mám ako na dlani kotlinu, v ktorej sa rozprestiera toto mesto medzi horami. Jeseň je tu nádherná, stromy mu robia prekrásnu farebnú kulisu. Vracal som sa zo školy domov v jednu septembrovú nedeľu. Bolo nádherne počasie, padlo mi do oka staré mesto, kostol Nanebovzatej panny Márie, akoby žiaril na pozadí modrej oblohy. Zastal som a pozeral, farebnosť jesenného sveta ma uchvátila. Duša sa cítila ľahko v nádhernom radostnom okamihu. Na autobusové nástupište som sa vybral vo veselom ošiali peši. Do tváre mi povieval jemne vietor, kráčal som chodníkom pri Hrone poskakujúc z jednej nohy na druhú. Išiel som a počul pulz tohto mesta spojeného s tečúcou vodou Hronu. Bola to pravá neuveriteľná „kunderovská“ ľahkosť bytia, ktorú som práve prežil v mojej hlave.
Jesenou cestou zo školy
Prednášky na Vysokej škole v Banskej Bystrici sa nám začali tento rok v septembri. Vždy sa teším na privát u pani Hríbikovej, kde bývam.