Jazdila na motorke, pohraničiari ju nikdy nedolapili. Rada si vypila pálenky s chlapmi, no nikdy sa celkom neopila, to skôr muži pri nej padali ako muchy k zemi, nestačili jej pijátskemu tempu.
Bola to plnoštíhla žena, hovorilo sa o nej, že v každom vrecku nosí niečo pašované. Najčastejšie prenášala tovar cez hranice v noci, niekedy keď jej stopu zachytili a prenasledovali ju, zvykla nechať celý tovar u neznámeho človeka v dedine za hranicami na Slovenska.
V jednej takej noci bola poriadna tma, všetci sme doma spali. Zobudili nás až podozrivé zvuky, silný lomoz a zavŕzganie pivničných dverí. Pivnicu sme nezamykali na noc, čosi v nej začalo šramotiť. Nedalo nám to spať, ale nevyšli sme z teplej postele von do tej zimy.
Na druhý deň sme našli v pivnici veľké vrecia a v nich čosi bolo. Nahádzané boli vedľa seba a zaviazané hrubým špagátom. Nenakukli sme do nich a nechali sme ich tak. Vedeli sme, že sa k nim niekto prihlási.
Dovtípili sme sa, že pašerákov policajti v noci prenasledovali a svoj tovar ukryli práve v našej pivnici. Prešiel skoro týždeň a nik si po tovar neprišiel. Až v nedeľu sa objavila veľká silná žena s okrúhlymi červenými lícami a vysvetlila nám, ako sa veci majú. Cítili sme vtedy solidárnosť k Poliakom, preto sme to nenahlásili na políciu a tovar sme jej vydali.
O ďalší týždeň sa u nás zastavil sám veliteľ pohraničiarov aj s dvoma kolegami. Jeho podriadení k nám rád chodil, mali sme veľkú záhradu s kvetinami. On mal záľubu v pestovaní kvetov a preto prišiel aj s veliteľom na kus reči.
Ponúkli sme ich vínom a mužom sa rozviazal jazyk, prišla reč aj na slávnu pašeráčku. Šéf miestnej posádky sa strašne rozčuľoval. - Tá jedna prekliata baba, už, už sme ju minule mali a zase nám ufujazdila pomedzi prsty.
Pýtal sa nás, či sme takú a takú ženu nevideli. Ja som bol školák a strašný táraj. Hneď som im zo seba všetko vysypal ako z rukáva, že presne taká bola u nás. Veliteľ sa toho chytil, a vypytoval sa ma, kde a kedy som ju videl.
Mama má na to začala búchať pod stolom, aby som sedel ticho. Myslel som si, že to robí preto, aby ma ešte viac povzbudila k vrave. Usmieval som sa od ucha k uchu a cítil sa byť hrdinom. V škole nám prízvukovali, že policajtovi musíme vždy hovoriť pravdu a tak som sa toho držal.
Veliteľovi mrkalo už aj obočím a fúzami. Mal ňuch na dobrú stopu, určite si predstavoval, že ma svedka a bude mať dostatočné dôkazy, aby mohli pašeráčku zatknúť. Jeden z jeho kolegov sa ozval a celé to prekrútil na žart. - Ten chlapec a pašeráčka? Neblázni, ktovie čo on videl? Ma bujnú fantáziu.
Reč sa našťastie zvrtla celkom iným smerom, na mňa a pašeráčku sa zabudlo. Potom čo v noci muži odišli, mama ma poriadne spucovala. Odvtedy, keď k nám prišla návšteva, radšej som sedel ticho, aby som zase niečo zlé mojimi rečami nevykonal.
