Na nohách nosil traktorky, vlasy mal vylízané naštýl herca Jamesa Deana. Vždy keď ma stretol v meste, tak sa mi prihovoril s jeho vlastnou iróniou - Ako Medardík? Nemášmi požičať na pivo? Mal také svojské feťácke gestá, rýchle nekoordinovanépohyby rukami.
Raz som sedel na terase kaviarne a čítal si knihu Ženy od Charlesa Bukowskeho. Už z diaľky som ho spoznal podľa jeho chôdze. Dokráčal ku mne a prisadolsi. Bolo nádherné leto, modrá obloha, deň ako stvorený na posedenie si vonku na čerstvom vzduchu. Debatovali sme o živote a porozprával mi o rozvode svojich rodičov. Bol citlivejší, malo to naň veľmi negatívny vplyv, vyrovnával sa s tým fetovaním.
Študoval na vojenskej strednej školea jemu ten prísny režim veľmi nevyhovoval. Niekoľkokrát odtiaľ utiekol a školu nakoniec nedokončil.Obdivoval herca Jamesa Deana vo filme Rebel bez príčiny. To bol jeho hrdina,človek ktorý žije na hrane, rebelujúciproti celému svetu.
Bol to vnímavý chalan, písal poéziu. V miestnychregionálnych novinách mu zverejnili niekoľko básničiek. Každý deň potomokupoval redakciu, aby mu zaplatili za básničky honorár. Prehliadal fakt, že muho už dávno dali. Prestal chodiť do mesta, len raz za čas som ho zazrel na ulici, smrdiaceho od lepidla.
Rodina ho preto poslala do jedného zariadenia na preliečenie. Vrátil sa odtiaľ, chvíľku vydržal abstinovať a po určitom čase s tým zase začal. Stretol som ho neskôr, vyzeral oveľa horšie, akého som ho poznal. Triasol sa a prosil ma o „prašule" na toluén. Nepožičal som mu ich, ale kúpil mu pečivo, mlieko a syr.
Dozvedel som sa, že si cez leto na priehrade postavil búdu a tamfetuje. Chodili tam za ním rôzni nebezpeční týpkovia. Nakonci leta ho našli mŕtveho na jej brehoch. Ľudia si medzi sebou hovorili, že muniekto pritom mohol aj pomôcť. No pre políciu to bol už dopredu vyriešený prípad.
Po rokoch sa mi prisnil, sedeli sme spolu v kaviarni. Držal som v rukách Bukowského Ženy a zaujatosme debatovali. V sne bol ako za starých čias, s jeho typickým účesom a gestami. Nakoniec sa rozlúčil a povedalmi. - Nezabudni o mne napísať kratučký príbeh, aby sa na mňa celkom nezabudlo. Ja som mu prikývol a potomsa rozplynul do neznáma, ako v rozprávke.
Za ten čas sa mi vytratil z pamäti, v sne mipripomenul, že patril medzi mojich kamarátov. Hral so životom nebezpečnú hru a nedokázal s ňou skoncovať. Chvíľu sa zdalo, že o nič nejde, bol vysmiaty a ironicky, rád žartoval. No postupne už bolo na ňom vidieť, že ho fetovanie ničí. Zomrel mladý, ako jeho hrdinaJames Dean.
