1. Máme horšieho brankára.
Aj keď slovenská jednotka Jaroslav Halák patrí v NHL medzi tých lepších gólmanov, tak na týchto MS zatiaľ svoje kvality vôbec neukázal. V zápase proti Nemecku mal byť dokonca po štvrtom góle vystriedaný Jánom Lašákom, ale keďže sa nám podarilo pomerne rýchlo znížiť na 1:4, tak k jeho výmene napokon nedošlo. Samozrejme, že za všetky inkasované góly náš brankár nemôže, ale minimálne za ten štvrtý gól, ktorý dostal v zápase proti Rusom áno, lebo mal možnosť podržať puk, aby mohla naša už pomerne unavená pätorka vystriedať, no on ho rozohral rovno na hokejky súpera a my sme vzápätí inkasovali pomerne lacný gól od Morozova, ktorý bol dokonca vtedy chrbtom k bránke. Naproti tomu český brankár Ondřej Pavelec, ktorý takisto pôsobí v NHL sa takýmto chybám vyhol. Chytá veľmi spoľahlivo a isto, občas pôsobí až neprekonateľne. Za všetko hovorí priemer inkasovaných gólov. Kým Halák obdržal v priemere 3 góly na zápas, tak Pavelec dostal rovnaký počet gólov vo všetkých troch zápasoch základnej skupiny, takže má priemer iba 1 gól na stretnutie.
2. Slovenská obrana je veľmi slabá
Aj tieto MS ukazujú, že bez obrancov, ktorý pôsobia v NHL nemáme takmer žiadneho spoľahlivého beka. Horúce gaštany z ohňa sa snaží ťahať Ľubomír Višňovský, ktorý však prišiel zo zámoria zranený a v podstate by mal ešte minimálne týždeň oddychovať, ale pri tej biede, ktorú máme v obrane, musí hrať a v zápase s Ruskom strávil na ľade najviac minút zo všetkých našich hráčov. Ostatní svojimi ustráchanými výkonmi zatiaľ ešte nikoho nepresvedčili o oprávnenosti svojej nominácie. Ten strach najviac vidno v momentoch, keď sa dostaneme s pukom pred bránku súpera a obrancovia by mali byť na modrej a snažiť sa svojou aktivitou udržať útočné pásmo. Lenže oni idú vtedy radšej striedať, takže puk napokon stratíme a hrozí nám protiútok, pričom naši obrancovia sú už zalezení hlboko vo vlastnej tretine, kde akurát zavadzajú Halákovi vo výhľade, takže vtedy stačí súperovi vystreliť na bránku a puk väčšinou končí v slovenskej bránke. Obrovským nedostatkom našich obrancov je okrem toho, že nie sú dostatočne predvídaví a rýchli, veľmi nepresná a slabá streľba. Dá sa povedať, že naši obrancovia ešte ani raz poriadne nevystrelili na bránku. Jediný, kto sa o to viac-menej úspešne pokúsil bol Peter Podhradský v prvom zápase proti Slovinsku, ale napokon sa ukázalo, že puk za chrbát gólmana poslal tečom Marcel Hossa. Ostatné pokusy jeho kolegov išli buď vedľa alebo sa k bránke ani nedostali.
3. Nie sme efektívni v presilovkách
Za všetko hovorí fakt, že sme v poradí využívania presiloviek aktuálne až 13. mieste. Určite si ešte pamätáte, čo s nami na vlaňajších MS v hokeji urobili Dáni v zápase, v ktorom napokon vyhrali nad nami 6:0. Tento náskok si urobili hneď v prvej tretine, keď nám dali polovicu gólov v presilovkách. A ako ich hrali? Tak ako treba. Neustále korčuľovali, menili miesta, pričom si prihrávali presne puk a to tak, aby sa dalo od modrej vystreliť, pričom ich útočníci buď clonili gólmanovi Budajovi, alebo boli pripravení ním vyrazený puk doraziť. A ako hrajú na tomto šampionáte presilovky Slováci? Viac než biedne. Staticky, rozmiestnení v rohoch, hoci mantinel vlastne žiadne nemá, prevažne sú za bránkovou čiarou traja hráči a pred bránkou nikto a na modrej čiare často máme namiesto obrancov útočníkov, ktorí sa po strate puku nedokážu tak rýchlo vrátiť a už vôbec nie účelne brániť. Vrcholom našej neschopnosti urobiť si na ľade poriadok pri presilovke bolá tá 5 na 3 v zápase proti Nemcom, počas ktorej sa zmocnil puku nemecký hráč a dostal sa do brejku a až tesne pred našou bránkou ho na ľad zvalila "kosa" menom Marián Hossa, za čo rozhodca nariadil trestné strielanie, ktoré Halák so šťastím zneškodnil. Navyše Česi hrajú oslabenia ešte lepšie, než Nemci alebo Rusi. Vždy sú všetci štyria hráči v aktívnom pohybe smerom k súperom, ktorí majú akurát na hokejkách puk a neustále forčekujú, vytláčajú ich od bránky a zmenšujú priestor, v ktorom by mohli kombinovať alebo nebezpečne ohroziť bránku. A to majú vo svojom mužstve kapitána Rolínka, ktorý už neraz skóroval práve v oslabeniach.
4. Nemáme v mužstve osobnosť typu Jaromíra Jágra
Čo bol Gretzky pre Kanadu, to je Jágr pre Čechov. Nielen skvelý hokejista, príkladný bojovník, ktorému to myslí a je schopný zobrať na seba zodpovednosť, pokojne sa zapojí aj do bitky, keď je treba, ale hlavne vymýšľa šance pre svojich spoluhráčov, dokáže roztočiť na ľade poriadny kolotoč a navyše vie dať dôležitý gól. Od čias Petra Šťastného, ktorý pomáhal samostatnému Slovensku na ZOH v roku 1994 neexistuje v našej reprezentácii prototyp vodcu so skutočnou autoritou a výnimočnou hráčskou kvalitou. Áno máme aj my dobrých útočníkov, ktorí boli alebo sú hviezdami v NHL, ale žiaden z nich nie je takým lídrom, aby sa mohol porovnávať s Jaromírom Jágrom. A to bolo vidno aj vlani na svetovom šampionáte v Nemecku, kde sa stali Česi majstri sveta, pričom v ich mužstve bolo aj veľa mladých a nie veľmi známych a skúsených hráčov. Práve Jágr ich stmelil do jednoliateho kolektívu, ktorý ťahá za jeden povraz, vie, čo chce aj ako to dosiahnuť. Nečudo, že jeho spoluhráči si nedovolili ani v návale emócii zahájiť oslavy titulu priamo v kabíne, dokiaľ do nej nevošiel Jarda. Nikto z našich hráčov nehral počas sezóny vo svojom klube v prvom útoku, pričom Česi majú takýchto hráčov hneď niekoľko.
5. Hanlon stále nenašiel optimálne zloženie útokov
Kanadský tréner Glen Hanlon viedol náš tím aj vlani na MS, kde sme skončili na nie príliš lichotivom 12. mieste. Tento rok však má mužstvo ešte viac nabité legionármi, ktorí počas sezóny pôsobili buď v NHL alebo KHL. Je v ňom niekoľko majstrov sveta z roku 2002, ale aj Marián Gáborík a Mariánom Hossom, ktorí ešte nikdy žiadnu medailu v seniorskej reprezentácii nezískali. Navyše hráme doma, takže motivácia je pre všetkých viac než silná. Pre mnohých je to posledná šanca dosiahnuť ešte nejaký hokejový úspech. Napriek tomu, že máme hráčov aj na päť útokov, tak zatiaľ sa trénerovi nepodarilo vybudovať ani jednu stabilnú útočnú trojicu. Zloženie našich útokov sa v takmer každom zápase mení, pričom nie je neobvyklé, že aj priamo počas hry a na nejakú zohranosť či nebodaj cvičenie signálov už je dávno neskoro. Z trojice Gáborík - Demitra - Hossa nemal kto brániť, takže proti Čechom túto úlohu na krídlo pôjde plniť Zedník, kým Trenčan Majo Hossa si vyskúša, či si bude rozumieť s Bystričanom Handzušom a Košičanom Bartečkom. Jedine trojica Šatan - Stumpel - Nagy snáď zostane pokope, nakoľko všetci traja odvádzajú poctivú robotu, strieľajú góly a dá sa na nich za každých okolností spoľahnúť. Nepochopím, prečo sa skoro vôbec nevyužíva potenciál Štefana Ružičku, ktorý je v topforme, je schopný sa strelecky presadiť, preniknúť s pukom do útočného pásma a dávať góly, čo sa však pri sedení na striedačke zrealizovať nedá.
6. Keďže sme premotivovaní, doplatíme na nedisciplinovanosť častými vylúčeniami.
Najmä na nebezpečnú hru so zdvihnutou hokejkou by si mali dávať naši hráči pozor, pretože je to u nich pomerne častý prečin. Neobvyklé nie je ani hákovanie u našich útočníkov a obrancovia sa často dopúšťajú nedovoleného bránenia v hre či hrubosti. Pri chaose, ktoré občas vládne pri striedaní sa môže stať, že budeme vylúčení aj za príliš veľký počet hráčov na ľade, hoci raz si to už na dávnejších MS rozhodcovia nevšimli a dokonca sme v šestici dali Rusom gól, ale na to sa spoliehať nedá.
7. V oslabeniach sa vyšťavíme a urobíme chyby, za ktoré budeme potrestaní.
Určite nevieme zohrať oslabenia tak dobre ako vyspelé hokejové tímy, ktoré sú schopné sa zmocniť puku a zaútočiť väčším počtom hokejistov, prípadne sa usadiť v útočnej tretine. Naši sa väčšinou snažia dostať k puku a vyhodiť ho čo najďalej, málokedy sa snažíme vysunúť nášho útočníka do brejku, lebo väčšinou sú aj tak všetci po pár sekundách unavení a potrebujú striedať. Oslabenia nás skutočne stoja veľa síl. Proti Rusom sme v nich prakticky odrovnali Michala Handzuša, pretože je to jeden z mála útočníkov, ktorý vie kvalitne brániť a odoberať súperom puky. Určite sa v tomto smere viac čakalo od Richarda Zedníka alebo Ľuboša Bartečka. Aj obrancovia musia zmeniť svoj prístup, čistiť priestor pred bránou, pristupovať skôr k hráčom s pukom, hádzať sa do striel účelne a nie tak nezmyselne ako to urobil Ivan Majeský, keď sa v zápase proti Nemecku aj Rusko položil na ľad tak nešťastne, že puk mohol prejsť pod jeho telom aj nad ním, pričom v druhom prípade mohol by rád, že mu strela nerozbila hlavu.
8. Za nepriaznivého stavu začneme do Čechov búšiť a oni nám budú dávať góly.
V prípade, že budeme s Čechmi prehrávať, tak nám nezostane nič iné, iba sa vrhnúť do útoku, čo nemôže skončiť inak, než tak, že narazíme na pripravenú obranu, z ktorej budú Česi vychádzať do smrtiacich protiútokov. Naposledy sme s nimi odohrali takýto duel v roku 2009, pričom v bránke sa prestriedala naša aktuálna dvojica Ján Lašák - Jaro Halák, ktorý nezabránili hanebnej prehre 0:8 a pozor o päť českých gólov sa postarala trojica Jágr, Červenka, Eliáš, teda hráčov, ktorí budú proti nám hrať aj dnes večer.
9. Podľahneme atmosfére
Preplnená bratislavská aréna dokáže vytvoriť elektrizujúcu atmosféru s mimoriadne hlučným prostredím, v ktorom nie je počuť vlastného slova. Nepochybne budeme hneď na začiatku zápasu z publika počuť mohutné skandovanie: "My sme tu doma!", čo budú chcieť ukázať aj slovenskí hokejisti na ľade, pričom sa ľahko môže stať, že tí českí sa budú cítiť rovnako doma a na konci tretej tretiny pri nepriaznivom stave pre Slovensko už budú naši priaznivci len smutne sedieť a v hľadisku bude vidno tisícky Čechov ako kričia: "Kto neskáče, ten není Čech, hop, hop, hop..."
10. Zľakneme sa víťazstva
V prípade, že Halák zachytá, obrana mu pomôže, budeme efektívni v presilovkách, Demitra zatieni Jágra, všetkým našim štyrom útokom sa bude dariť, nebudeme sa nechávať zbytočne vylučovať a keď, tak v pohode všetky oslabenia ubránime, pričom necháme Čechov, aby sa snažili skóre vyrovnať a my ich za to z protiútokov potrestáme a ani päť minút pred koncom vo víťaznej eufórii nepodľahneme atmosfére a duel sa budeme snažiť dotiahnuť do víťazného konca a to aj za cenu vyhadzovania pukov a zakázaných uvoľnení, by sa mohlo stať už len jedno. Slovenskí hokejisti sa budú báť vyhrať, aby im náhodou neprišla zaspievať hymnu Sisa Sklovská. :) Ale tak vždy je to lepšie, než keby mal po prehre umlátiť v útrobách štadióne nahnevaný prezident Ivan Gašparovič premiérku Ivetu Radičovú.
Takže chlapci naši radšej vyhrajte a nebojte sa ničoho! A keby sme aj prehrali, tak aspoň vieme prečo.
