1977 – ELVIS PRESLEY (†42)
Kto by nepoznal slaďák Love Me Tender? Bohvie, koľko párov sa pri hudbe Elvisa Presleyho dalo dokopy a keďže tanec je vraj len vertikálne vyjadrenie horizontálnych túžob, tak namieste je aj otázka: koľko detí bolo krátko po vypočutí tejto piesne splodených. Jedno je isté – moji rodičia kráľa Rock and Rollu takisto milovali a možno by som sa bez neho ani ja nenarodil. Práve v roku 1972 naspieval Elvis pesničku Alwayse on my mind, venovanú manželke Priscille a vtedy 4-ročnej dcérke Lise Marii.V každom prípade mi bolo vždy pri spomínaní Elvisovho mena ľúto, že zomrel ako 42-ročný, teda veľmi mladý. V čase jeho smrti som mal iba 5 rokov a tak som jeho existenciu ani smrť veľmi nevnímal. Ale o to vzácnejšie však pre mňa boli platne, ktoré som objavil v našej rodinnej diskografii a opatrujem ich spolu so starým, ale stále funkčným gramofónom dodnes. A priznám sa, že zo všetkých jeho songov mám najradšej jeho interpretáciu pesničky Fever. Po smrti Elvisa Presleyho ho začali mnohí napodobňovať a robia to dodnes. Po svete behajú tisícky jeho dvojníkov a veľa Američanov je dodnes presvedčených o tom, že aj originálny Elvis ešte stále žije.
1980 – JOHN LENNON (†40)
Aj keď existencia legendárnej skupiny The Beatles sa skončila krátko pred mojím narodením, tak k ich tvorbe som sa pochopiteľne ako puberťák dostal a považoval som ju za geniálnu. Mená členov skupiny Beatles – John Lennon, Paul McCartney, George Harrison a Ringo Star v čase mojho detstva poznal hádam každý. Aj v našej školskej kapele sme sa hrali na beatlesákov a učili sa hrať a spievať hity ako Hey Jude, Yellow Submarine, Strawberry Fields Forever. Mnohí z fanúšikov možno tajne dúfali, že sa slávna britská kapela po svojom rozpade ešte niekedy dá dohromady. Ale ich nádeje definitívne zhasli 8. decembra 1980, kedy bol v New Yorku zastrelený John Lennon. Pred jeho domom Dakota si naňho počíhal vtedy 25-ročný Marc Chapman, ktorý ho zasiahol štyrmi ranami z revolveru. Jedna zo striel poranila Johnovi srdečnú aortu a aj napriek pomerne rýchlemu prevozu do nemocnice zomrel na vykrvácanie. Spomínam si, že ešte aj v období hlbokého komunizmu bol atentát na Lennona, ktorý sa považoval za hlásateľa mierových myšlienok, označovaný za mimoriadne zverský a odsúdeniahodný čin. Myslím, že násilná smrť Johna Lennona poznamenala milióny ľudí a tiež som patril k tým, čo na jeho počesť niekoľko rokov nosili na nose preňho typické okuliare s okrúhlym rámom nazývané „lenonky“. A aj pieseň Imagine si budem navždy spájať s Lennonom.
1985 – KAROL DUCHOŇ (†35)
Angličania majú Toma Jonesa, Česi Karla Gotta a my Slováci sme mali Karola Duchoňa. S týmto spevákom som bol spätý naozaj od útleho detstva, nakoľko si zobral v roku 1971 za manželku našu susedu Elenu (o ktorej neskôr naspieval aj rovnomennú pieseň) a nasťahoval sa do domu na Dunajskú 40, kde sme svojho času bývali. Duchoňa mala veľmi rada moja babka z maminej strany, ktorej venoval platňu s pesničkou Na srdci mi hraj aj s vlastnoručným podpisom. Keď som mal 13 rokov, tak Karol zomrel na akútne zlyhanie pečene, čo bola mimoriadne smutné najmä pre jeho dcéru Danku, s ktorou sme sa od malička poznali. Práve ona ma požiadala, aby som o jej otcovi napísal spomienkovú knihu. Vyšla v roku 2005 pri príležitosti 20. výročia úmrtia Karola Duchoňa. Ešte viac ma však teší, že možno aj vďaka nej sa o legendárnom slovenskom spevákovi začalo v spoločnosti oveľa viac hovoriť, bola skupinou Desmod prespievaná pesnička V slovenských dolinách a Duchoň dostal in memoriam cenu Aurel 2006 za celoživotný prínos populárnej hudbe. Odkaz známeho speváka je stále živý, čoho dôkazom je aj fakt, že jeho piesne vychádzajú tento rok v novom šate napríklad na albume nevidiaceho speváka Maroša Banga.
1991 – FREDDIE MERCURY (†45)
Líder skupiny Queen bol mimoriadne charizmatický človek a úžasný spevák, ktorého smrť šokovala azda celý svet. Freddie Mercury vlastným menom Farrokh Frederic Bulsara sa narodil v Zanzibare a mal indicko-perzský pôvod, vyrástol v Indii, kde sa naučil hrať na klavíri a do Anglicka prišiel v roku 1964. V roku 1970 založil Freddie Mercury skupinu Queen spolu s gitaristom Brianom Mayom a bubenníkom Rogerom Taylorom. Neskôr k nim pribudol basgitarista John Deacon a postupne sa vypracovali na poprednú svetovú rockovú formáciu, ktorá dokázala vyše 20 rokov produkovať nezabudnuteľné hity. Posledný singel The Show Must Go On spevákovým úmrtím získal neprekonateľnú symboliku. A nakoľko Freddie Mercury zomrel na AIDS - syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti, tak sa v nasledujúcich rokoch pomerne veľká pozornosť venovala ochrane pred možnými rizikami získania vírusu HIV ako aj boju proti tejto zákernej chorobe. Osobne nikdy nezabudnem na koncert skupiny Queen v Budapešti, o ktorom sa nakrútil aj rovnomenný film. V jednej scéne sa Freddie spolu s kolegami z kapely plaví v lodi na Dunaji okolo budovy maďarského parlamentu a robí si srandu, že by ten pekný dom kúpil. A keď na budapeštianskom štadióne zaspieval Mercury maďarskú ľudovú pesničku (hoci jej text mal napísaný na ruke), tak som naším južným susedom hrozne závidel, že sa takejto pocty dočkali.
1994 – KAREL KRYL (†50)
Keď som v roku 1986 počul pieseň Anděl zborovo spievanú študentmi bratislavských vysokých škôl v doprovode gitary na nejakom bytovom žúre, tak som nechápal, prečo je jej pôvodný interpret – spevák Karel Kryl vlastne v Československu zakázaný. Jeho tvorba na mňa pôsobila veľmi citlivo až lyricky. Skôr som v ňom videl romantického básnika, než nejakého štvavého nepriateľa a odporcu komunistického režimu ako nám ho vykreslovali aj vďaka tomu, že pracoval počas emigrácie v Mníchove v zakázanom rádiu Slobodná Európa. V pamätných novembrových dňoch roku 1989 prišiel Kryl z Nemecka do ČSSR a zúčastnil sa demonštrácie na Námestí SNP v Bratislave, kde som ho videl a počul prvý raz naživo. Spieval aj skladbu Bratříčku zavírej vrátka, ktorú zložil v roku 1968 ako bezprostrednú reakciu na vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. A vtedy som pochopil, že zakázané ovocie ľuďom najviac chutí, pretože preplnené námestie odspievalo celú pieseň s ním. Karel Kryl bol idealista a rovnako ako mňa ho mrzelo, že sa v roku 1992 začal deliť spoločný štát. Slovensku však zostal verný aj naďalej. Dokonca bol počas môjho pôsobenia v denníku Smena jej spolupracovníkom. V tom čase už bol zase pre niektorých mocných v Prahe nepohodlným, nakoľko si dovolil kritizovať vo svojej tvorbe novodobé pomery v republike a činy ponovembrových politikov. Niektorým z nich možno aj odľahlo, keď 3. marca1994 Kryl umrel, čo veľmi smutné, rovnako ako skutočnosť, že text skladby Demokracie je aktuálny až dodnes.
1998 – DUŠAN PAŠEK (†38)
Keď sa v roku 1985 stali hokejisti Československa v Prahe majstrami sveta bola to mimoriadna udalosť pre oba národy! Radosť ľudí bola o to väčšia, že sa nám v ceste za titulom šampiónov podarilo poraziť 2:1 obávaného a nenávideného súpera - Sovietsky zväz. Víťazný gól strelil Slovák Dušan Pašek, ktorého pre jeho bojovnosť a dravosť na ľade fanúšikovia milovali či už hral za Slovan alebo národné mužstvo. Hráč s číslom 22 na drese bol aj mojím miláčikom a zbožňovaným idolom a veľmi som sa tešil, keď mi v roku 1994 poskytol rozhovor ako hráč Minnesoty North Stars. Takisto som bol prítomný na jednej oslave, kde Ceco hovoril o tom, že keď bude dobrý Slovan, bude sa dariť aj slovenskej reprezentácii, čo sa v budúcnosti zopár krát aj potvrdilo. Spomínam si aj na to, že som 15. marca 1998 išiel okolo Clubhotelu Slovan, kde mal Pašek svoju kanceláriu netušiac, že v nej leží vtedajší prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja s prestrelenou hlavou. Okolnosti tejto tragédie neboli dodnes objasnené, ale asi nikomu z nás, čo sme Pašeka poznali, sa nechce veriť, že by taký veselý človek a optimista chcel dobrovoľne opustiť svet, ktorého súčasťou už boli tri jeho deti – syn Dušan, dcéra Alexandra a malý synček Dominik.
2000 – PETER DUBOVSKÝ (†28)
Máloktorý z chalanov nechcel byť aspoň raz v živote futbalistom. Ani ja som nebol výnimkou a keď do prípravky Slovana vyberali nádejných adeptov, tak som na Tehelnom Poli nemohol chýbať. Napokon som však skončil u mladších žiakov ČH Bratislava, kde nás trénoval legendárny Božin Laskov. V máji 1972, teda v rovnakom roku ako ja, sa v Bratislave narodil modrooký chlapec a dostal meno Peter Dubovský. S futbalom začínal v TJ Vinohrady, na dnes už neexistujúcom ihrisku pri Bajkalskej ulici. Netrvalo dlho a prestúpil do Slovana, kde si ho ako dorastenca všimol tréner Dušan Gallis, ktorý ho vytiahol do A mužstva. Tento mladík začal stvárať na ihrisku kúsky, vďaka ktorým vytŕčal spomedzi spoluhráčov a prevyšoval súperov. Stal sa najlepším strelcom federálnej ligy, získal so Slovanom titul majstra Československa, dostal sa do spoločnej reprezentácie, ktorá do poslednej chvíle bojovala o postup na MS 1994 do USA. Bol a asi aj na dlhé roky zostane jediným Slovákom, ktorý obliekal dres kráľovského Realu Madrid. Aj po prestupe do Ovieda patril k najvýraznejším hráčom kvalitnej španielskej ligy a bol oporou slovenskej reprezentácie, ktorá sa však za jeho života na žiadny svetový či európsky šampionát neprebojovala. Podarilo sa jej to až v roku 2010, keď sme hrali na MS v Afrike a naším najlepším strelcom sa stal Róbert Vittek – dvojnásobný laureát ceny Petra Dubovského pre najlepšieho hráča do 21 rokov. Keď Peter Dubovský v roku 2000 tragicky zahynul počas dovolenky v Thajsku, spôsobilo to na Slovensku rovnaký šok ako nedávna smrť hokejistu Pavla Demitru. Vôbec by neuškodilo, keby po ňom pomenovali v Bratislave futbalový štadión, pretože najmladšia generácia dnes už ani nevie, kto Dubovský vlastne bol...
