Popri štúdiu na univerzite sa venujete vašej najväčšej záľube - spoločenským tancom? Máte na to v Anglicku priestor a čas? Vaším tanečným partnerom je Kwok Hao Lie zo Singapuru. Kto vás vlastne dal dokopy a ako si s ním rozumiete?
Som športovou reprezentantkou University of Cambridge. Krátko po mojom nástupe na štúdium ma oslovili Cambridge University Dancesport Team a tréneri mi pridelili tanečného partnera. Kwok je študent medicíny a v budúcnosti chce byť plastický chirurg. Bolo to pre mňa dosť zvláštne, pretože som si nikdy nemyslela, že budem tancovať s človekom, ktorý vyzerá inak ako ja, v dôsledku kultúrnych rozdielov ma podstatne odlišnú mentalitu ako ja a jediné, čo máme spoložné je, že obaja hovoríme po anglicky. Veľmi si potrpí na osobný priestor a často je nepredstaviteľne tvrdohlavý, ak sa dohodneme, že niečo budeme robiť tak ako chcem ja, tak mi to najskôr sľúbi a potom aj tak urobí opak. Privádza ma tým k šialenstvu, mávam pocit, že sa so mnou zahráva. Vtedy mu vždy hovorím, že za tieto jeho úskoky mu zavolám, keď budem mať 40 a on mi zadarmo urobí face lifting. Keď som smutná tak podľa slovníka na internete poskladá slová a píše mi sms po slovensky, napr.: ,,netreba smutit, ty krajsia kedy vesela Hopefully not too many mistakes:)''. Je to úžasný človek, ktorý sa v mojom živote zhodou všetkých okolností ocitol.
Na Slovensku vás poznali predovšetkým vďaka televíznemu programu Let´s Dance, kde ste v prvej sérii tancovali s Jozefom Golonkom. Aký význam malo pre vás účinkovanie v tejto tanečnej šou?
Bola to neskutočne zaujímavá etapa môjho života. To množstvo emócií, priateľstiev a nečakaných situácií mi v tej dobe spestrilo život. Tanec je láska môjho života, ak by som nemohla tancovať, bolo by to pre mňa umieranie zaživa. Pán Golonka bol veľmi zdvorilý a mal ku mne taký otcovský trpezlivý prístup. Myslím, že sa tak veľmi snažil kvôli mne, pretože ma nechcel sklamať. Niekedy som strašne zúrila, keď si nepamätal choreografiu. Kričala som na neho, že je to všetko jeho chyba, pretože je nepozorný. Keď si na to s odstupom času pomyslím, tak je pre mňa nepochopiteľné ako som mohla niekedy tak týrať človeka takmer o 50 rokov staršieho ako ja, ktorý kedysi dosiahol tak obrovský úspech a zaslúži si úctu nás všetkých. Znamenalo to pre mňa veľmi veľa, že také obrovské množstvo divákov mohlo nazrieť do ‘nášho sveta tanečníkov’ a že všetko čo videli na obrazovkách bolo reálne a úprimné.
Čo pokladáte za váš najväčší úspech v spoločenských tancoch?
Tento rok sme vyhrali Britské národné univerzitné majstrovstvá. Je to pre mňa obrovská česť byť britský národný šampión a obhajovať dobré meno University of Cambridge. Tiež si veľmi vážim dôveru celého týmu trénerov, ktorí nás na majstrovstvá pripravovali a možnosti, ktoré mi poskytla táto univerzita. Myslim, že ak by sa mi už nikdy nepodaril žiaden lepší výsledok, môžem si s pokojným svedomím povedať, že je to ok.
Na Slovensko ste naposledy boli krátko pred vrcholiacou prezidentskou kampaňou. Aký ste z tejto udalosti mali dojem? Aj ste sa volieb hlavy štátu zúčastnili?
Na Slovensku kandidáti neprezentujú to, akí skutočne sú. Sebaprezentovanie prispôsobujú tomu, aby získali čo najviac hlasov, bez ohľadu na ich vlastné vnútorné presvedčenie. Ak by to bolo tak, že tá tvár, ktorú prezentovali v predvolebnej kampani je ich skutočná, tak by som začala silne pochybovať o ich inteligenčnej a intelektuálnej úrovni. Mňa ani jeden z kandidátov dostatočne nenadchol, takže mi bolo v podstate jedno, kto voľby vyhrá. Už som unavená vyberať si najmenšie zlo. Pokiaľ nemám možnosť zvoliť kandidáta, ktorého si želám ako prezidenta, tak nevolím. Bola by to strata času.
Myslíte si, že Slovenská republika je dostatočne vyspelou krajinou na to, aby si jej občania zvolili ženu za prezidentku?
Osobne si myslím, že Slovensko nie je pripravené zvoliť ženu za prezidentku, keďže ide o voľbu väčšiny. Naša tradične katolícka krajina udáva ženám podstatne inú rolu ako mužom. Na druhej strane si myslím, že Iveta Radičová, zneužila túto svoju konkurenčnú nevýhodu vo svoj prospech proti Ivanovi Gašparovičovi. Bolo to prízemné, keď hovorila: Som silná. Cítim sa silná. Vyznelo by smiešne, keby sme takéto vety počuli z úst Ivana Gašparoviča, každý by si pomyslel, že je to nejaký diktátor. Ak je človek osobnostne silný, tak o tom nehovorí a v žiadnom prípade nemusí o tom slovne nikoho presviedčať.
(pokračovanie už zajtra)
