Bitkou, ale nie na päste!! Zvíťazil ten, komu sa podarilo dostať súpera na lopatky. Nebola potrebná veľká sila, skôr šikovnosť. Víťaz si užíval slávu, pokiaľ ho niekto iný neporazil. Nebola v tom žiadna nevraživosť, skôr išlo o detskú hru.
V staršom veku to také nevinné nebolo. Vytvárali sme skupiny-bandy, bojujúce proti sebe. A tam už nešlo o fazuľky. Bojiskom sa neraz stal potok tečúci cez obec. Jedna banda okupovala jeden breh a druhá zasa druhý. Bola to len otázka času, kedy dôjde k boju. Žiadne zbrane sme, našťastie, nemali, tak ich nahradili kamene. Najskôr menšie, no po chvíli aj väčšie. Pri jednej takej bitke ma trafili do hlavy a rodičia museli ísť so mnou do nemocnice, kde ma chirurgicky ošetrili. Dva stehy na hlave mi priniesli niekoľkodňovú slávu. Keď mi ich vybrali, pokračoval som v bojoch ďalej.
Časom sme si začali stavať bunkre na maskovaných miestach. Nepriatelia ich napriek tomu vždy objavili a zničili. Nemohol som to tak nechať. Toľko vynaloženého úsilia a všetko vyšlo navnivoč. Doma som našiel odrezky dosiek, hrdzavé klince a kladivo. Do každej dosky som nabil pár klincov a odniesol k bunkru. Rozmiestnil ich dokola, zamaskoval trávou a čakal či pasca zaberie. Zabrala. Dvaja nepriatelia neprišli do školy, pretože mali prepichnuté nohy. Vďaka hrdzavým klincom sa im to dosť dlho hojilo. Ja som si opäť užíval pár dní slávy, no len pred zasvätenými. Chváliť sa pred ostatnými sa veľmi nedalo, inak by hrozil problém. Zranení chalani sa obávali následkov a pravdu nepovedali. Rodičom tvrdili, že sa im to stalo na smetisku.
Pasca sa osvedčila a po nejakom čase ju použil kamarát. Za dedinou mali kus poľa, kde sa nadreli, aby si vypestovali trochu zeleniny. Keď prišiel zber, neboli sami, čo sa z úrody tešili. Jedného dňa ho to dožralo a nastavil osvedčené pasce. Zlodej, respektíve zlodejka sa chytila. Horšie, že sa sťažovala na MNV a prebehlo vyšetrovanie. Vraj nekradla, iba si cez ich záhradu chcela skrátiť cestu. Kamarát sa nepriznal a následky znášali rodičia. Žiadne veľké tresty však neprišli, nakoľko „zranená“ bola známa firma. Už predtým kradla aj iným a tí ju pri tom dokonca chytili.
Keďže sa bavíme o zraneniach, nedá mi nespomenúť jeden traumatizujúci zážitok z detstva. Starší pán pílil celý deň drevo na cirkulári a ja s kamarátmi sme ho pozorovali. Po obede sa zrejme prejavila únava a odrezal si prsty. Vydržali sme sa na neho pozerať, keďže spočiatku nekrvácal. Zanedlho však zbledol a objavila sa krv. Vtom dobehla vystrašená manželka. No namiesto pomoci musela odháňať kačky. Tie sa totiž pustili do odrezaných prstov, ležiacich na zemi. Dlhú dobu som mal v pamäti omdlievajúceho muža a manželku, ktorá namiesto pomoci odháňala kačky. Navyše, pri predstave ma vždy ovládla úzkosť. Doteraz sa cirkuláru vyhýbam...
V ďalšom príspevku opíšem, ako som nedosiahol „slávu“ ani na druhom stupni základnej školy.
Na záver vtip:
Čo má spoločné cirkulár s toaletným papierom? Stačí chvíľková nepozornosť a prsty sú v riti...
