V oblasti práv cestujúcich nadobudlo v roku 2011 účinnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre autobusovú a autokarovú dopravu, ktoré sa týkajú okrem iného aj nediskriminácie a povinnej pomoci osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou. Okrem toho Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím vo svojom článku 9 definuje prístupnosť ako formu umožnenia osobám so zdravotným postihnutím, aby mohli žiť nezávislým spôsobom života a plne sa podieľať na všetkých aspektoch života. Štáty by mali prijať príslušné opatrenia, ktoré zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím prístup mimo iného i k doprave, a to tak v mestských, ako aj vo vidieckych oblastiach.
Mnohé mestá na Slovensku sa riadia svojimi všeobecne záväznými nariadeniami, v ktorých garantujú mestskú hromadnú dopravu svojim občanom so zdravotným postihnutím bezplatne alebo za symbolickú sumu. Keď to dokážu finančne zvládnuť menšie mestá s nižším celoročným rozpočtom, tak to musí vo svojom rozpočte zvládnuť aj naše hlavné mesto Bratislava.
Považujem za bezohľadné a za bezcitné súčasné konanie a rozhodnutie Mesta Bratislava, ktoré zavádza spoplatnenie mestskej hromadnej dopravy pre svojich občanov so zdravotným postihnutím, ktoré doteraz mali bezplatné. Domnievam sa, že ide o krok späť v rozhodnutí hlavného mesta, ktorý vo svojej podstate prináša spomínané znižovanie úrovne kvality života týmto osobám, čo by sa v súčasnej dobe stávať nemalo. Každá spoločnosť, aj tá v Bratislave, by mala byť citlivá s dôrazom na tých, ku ktorým osud nebol až tak naklonený.
To naozaj musí Mesto Bratislava šetriť na zdravotne postihnutých? To už je na tom tak zle, že inde peniaze vo svojom „mega“ rozpočte nevie nájsť? Je na zváženie, či sedia v bratislavskom mestskom zastupiteľstve kompetentní zástupcovia ... či si Bratislavčania zvolili správne ...
