Polepšená americká hriešnica

Keď som v minulom blogu spred dvoch dní o českej masovej vrahyni Olge Hepnarovej spomenul Karlu Fayeu Tuckerovú, nebolo to náhodou. V oboch prípadoch možno nájsť isté spoločné znaky v osobnostnom vývoji páchateliek a s oboma prípadmi som sa v mysli už dlhšie zaoberal.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

V prípade  Olgy Hepnarovej i Karly Tuckerovej išlo o situáciu, keď páchateľka hrozného činu bola zároveň vo svojej ľudskej podstate obeťou. Takýto stav je vždy podnetom k úvahám o spravodlivosti, odplate, treste, rozhrešení.... O tom, ako hodnotiť človeka a ako zabezpečiť, aby trest splnil svoj účel a bol skutočne spravodlivým. A či páchateľov čin nebol proste diabolským spôsobom naprogramovaný vlastne od momentu jeho narodenia, pretože nikdy nedostal na výber žiť iným spôsobom ako žil. Konkrétny trestný čin je tak len logickým článkom v reťazci postupných a z individuálneho pohľadu neodvratných krokov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Karla, bola Texasanka. Narodila sa v roku 1959 v Houstone a keď mala dvadsaťtri (1983),  podieľala sa na brutálnej lúpežnej vražde, za čo bola po zásluhe v roku 1984 odsúdená na trest smrti. Ten bol na nej vykonaný v roku 1998. Zdanlivo jednoduchá story o víťazstve spravodlivosti a potrestaní páchateľky brutálneho zločinu.

No háčiky sú v tom minimálne dva. Predovšetkým Karla do veľkej miery nežila pred svojim činom normálnym životom a nerozhodla o tom sama. Jej možnosti vedomej voľby boli od detstva veľmi zúžené.

Druhým háčikom je skutočnosť, že trest smrti bol vykonaný  s pätnásťročným odstupom- a to síce na správnej osobe, ale na úplne inej osobnosti. To vyvoláva pochybnosti o jeho zmysle a účelnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Detstvo mala Karla ťažké a pochádzala z dosť neusporiadanej rodiny, ako sa zvykne vravieť.... No v jej konkrétnom prípade sú slová „ťažké“ a „neusporiadaná“ skôr eufemizmom.

Fajčiť začala, keď mala osem. O dva roky sa jej rodičia rozviedli, pričom ona zistila, že je „produktom“ mimomanželskej aférky jej matky, ktorá sa rada vláčila s hudobníkmi a podivnými týpkami.

 V dvanástich- trinástich rokoch začala experimentovať s alkoholom, drogami a sexom. Následne nasledoval nevyhnutný sklz k prostitúcii (na ktorú ju vedome naviedla jej matka) a definitívna strata kontaktu s normálnym prostredím. Od trinástich kočovala s hudobnými skupinami a  keď mala dvadsať, včlenila sa do gangu motorkárov. V tom čase už bola otrepanou narkomankou a prostitútkou. Jej spotreba narkotík, alkoholu a cigariet stúpala a zrejme sa celé dni pohybovala v stave nie úplne príčetnosti.

SkryťVypnúť reklamu

13. júna 1983 sa spoločne s motorkármi Dannym Garrettom a Jamesom Leibrantom  vlámali do domu Jerryho Deana s úmyslom vziať si jeho  motocykel. Ťažko povedať, či išlo o krádež alebo len o svojské riešenie sporu medzi nimi, no v konečnom dôsledku bol Jerry Dean a jeho známa, ktorá bola u neho na návšteve - Deborah Thorntonová -  brutálne umlátení.

V roku 1984 bola Karla odsúdená na trest smrti. Odvolala sa však a tak sa výkon rozsudku odkladal. (Dlhé doby čakania na vykonanie rozsudku sa, žiaľ, v USA stali pravidlom.) Zatiaľ samotná Karla prešla zásadnou vnútornou transformáciou.

Pobyt vo väznici a v cele smrti jej evidentne prospel. Je krutým paradoxom, že to bolo po dlhých rokoch prvé ako-tak zdravé prostredie, v ktorom žila. Nemala prístup k drogám a alkoholu, mala pravidelný denný režim, musela sa podriadiť istej disciplíne, dodržiavať hygienické návyky a taktiež mala príležitosť študovať a čítať knihy z väzenskej knižnice. Dostala sa spod vplyvu kriminálnej a násilníckej subkultúry.

SkryťVypnúť reklamu

V roku 1985 sa obrátila sa na kresťanstvo a vydala sa za väzenského kaplana Dana Lanea Browna. Táto jej náprava bola dôvodom na početné protesty proti poprave  a žiadosti o milosť adresované na vtedajšieho texaského guvernéra Georga W. Busha. Georg Bush  však po viacerých odkladoch a napriek početným žiadostiam o milosť, rozhodol o vykonaní trestu smrti. Údajne tak učinil po modlitbe a vnútornej konzultácii s Bohom....

Na vykonanie rozsudku naliehali aj príbuzní obetí. Vcelku logicky a správne argumentovali, že Karla sa podieľala na lúpežnej vražde dvoch ľudí  a nie je správne z nej robiť hrdinku. Za svoje zločiny musí pykať. Ona sama s obeťami v okamihoch vraždy taktiež nemala prílišný súcit. Nemôže jej byť odpustené bez toho, aby nemusela niesť plné dôsledky za svoj skutok.

Karla bola popravená 3. februára 1998. Správa o tom vrátane  ohlasov na popravu bola zverejnené aj v slovenskej tlači a vtedy som si tento prípad zapamätal.  

Je zaujímavé, že samotná Karla výkon ortieľ vlastne vnútorne prijala, vnímala ho ako spravodlivý a príliš proti nemu mimo rámca bežného procesného poriadku neprotestovala. Počas výkonu samotnej popravy sa správala dôstojne.

Prípad Karly Tuckerovej je vynikajúcim námetom na úvahy o spravodlivosti a to dokonca vo viacerých rovinách.

Prvá rovina je otázka zodpovednosti človeka za svoje činy a jeho slobodnej vôle resp. determinácie k istému správaniu. Kedy je človek zrelým na to, aby mu mohla byť pripisovaná skutočná zodpovednosť za to, čo koná? Do akej miery sa dá ešte hovoriť o slobodnej vôli, pokiaľ celý predchádzajúci život daného jednotlivca je patologický a nenormálny? A ak aj jednotlivec nejako spolurozhodol o patologickom nasmerovaní svojho života, nespravil tak vlastne  vo veku, keď si ešte nebol vedomý skutočných dôsledkov svojich činov a uvažoval len vo veľmi krátkej časovej perspektíve?

Osobne som vždy hlásal, že ak je niekto napríklad v trinástich dostatočne zrelý na to, aby kradol a vraždil (v apriórnu nevinnosť detských duší neverím - deti vedia byť aj veľmi zlomyseľné a skazené), tak je zrelý aj na to, aby za to sedel, respektíve visel, no keď túto zásadu treba vztiahnuť na konkrétneho človeka, začínam mať pochybnosti.

Trest v takomto prípade má skôr celospoločenský dosah - uspokojí potrebu po odplate a má preventívny účinok na ostatných potenciálnych páchateľov. Ale o tom, že páchateľa prevychová, alebo je spravodlivým potrestaním za vedomé rozhodnutie páchať zlo, možno úspešne pochybovať.

Druhý aspektom je problém časovej nadväznosti viny a trestu: Má ešte trest význam, ak bol vykonaný s dlhým časovým odstupom? Nevykonáva sa už na niekom úplne inom, ako bol pôvodný páchateľ? Veď človek sa vyvíja- a to aj vo vyššom veku... Keď Karla umlátila čakanom svoje obete, bola vymletou feťáčkou a lacnou prostitútkou, ktorá po vražde rozprávala o tom, ako pri tomto svojom čine dostávala orgazmus. Keby ju popravili vtedy, nikto by neprotestoval – azda s výnimkou principiálnych odporcov smrti. Avšak, keď ju skutočne po rokoch viedli na popravu, bola dôstojnou a milou dámou - manželkou pastora....

Na otázky vyvolané týmto prípadom nepoznáme definitívnu odpoveď. Vyskytujú sa už v starovekej literatúre a keďže sa stále vracajú, je zrejmé, že žiadna konečná odpoveď na ne zrejme nie je....

Ak existuje posmrtný život a Karla sa kdesi v nebi či v pekle stretla so svojimi obeťami, dúfajme, že trest, ktorý bol na nej vykonaný na zemi, považovali za dostatočné zadosťučinenie a odpustili jej.

Daniel Šmihula

Daniel Šmihula

Bloger 
  • Počet článkov:  96
  •  | 
  • Páči sa:  81x

Právnik, politológ a aktívny publicista. Zoznam autorových rubrík:  PolitikaDejinyCivilizáciaKultúra a literatúraMedzinárodné vzťahyOsobnostiPrávoMedzinárodné a európske právoSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,095 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

300 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

248 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

106 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu