Z odborného hľadiska cítim uspokojenie, lebo v tom vidím v tom aj isté potvrdenie téz, ktoré som viackrát prezentoval už v priebehu rokov 2006-2008. Tak ako v období okolo roku 1850, keď sa hlavným komunikačným kanálom politiky stali masovo produkované noviny, a v období okolo roku 1930, keď sa ním stal rozhlas a po roku 1960 televízia, tak teraz sme vstúpili do internetovej éry politiky- rozhodujúcim médiom sa stal internet a všetky jeho vymoženosti.
Túto zmenu skvele pochopila a uchopila na Slovensku strana SaS a čiastočne aj SDKÚ a Híd-Most. Strany s konzervatívnejším prístupom (KDH, SMK, SNS, HZDS) k novým technológiám komunikácie príliš nezabodovali. Na strane ľavice v prospech Smer-SD viedli boj na internetovom fronte (facebook, diskusné skupiny) len niekoľkí osamotení mohykáni.
„Boj na internetovom fronte“ si ale rozhodne nemožne predstavovať, ako to, že politická strana si nechá vytvoriť internetovú stránku s programom a fotkami lídrov, ktorú bude tak raz za pol roka aktualizovať. Aj éra mailových výziev typu „Prosím , príďte nás voliť.“ už skončila.
Zrejme najväčší potenciál mobilizovať voličov majú internetové diskusné fóra, ktoré sú interaktívne a pomáhajú vytvárať skupinu priaznivcov, budovať medzi nimi väzby a pocit spolupatričnosti, sledovať odozvu vlastných úvah a plánov a pod. Niekedy vytvárajú aj ilúziu priameho kontaktu s politickým lídrom.
Žiadna strana na Slovensku, ktorá bude chcieť v najbližších voľbách uspieť, už internetovú prezentáciu a internetovú komunitu voličov nesmie zanedbať.
