Aj naši gréckokatolíci ako hlavu kresťanstva uznávajú rímskeho pápeža. A pravoslávnych veriacich je u nás naozaj málo. Sme potomkami nie len Slovanov ale aj nemeckých, českých a talianskych kolonistov. Túto príslušnosť k západnej kultúre vidíme aj na historických stavebných slohoch na Slovensku, najmä gotike, ktorú môžeme považovať za identifikačný znak príslušnosti k stredovekej kultúre západného kresťanstva.
Slováci, keď museli opúšťať Slovensko, vo väčšine prípadov odchádzali do ostatných západných krajín. Len málo z nich hľadalo šťastie na ukrajinských stepiach. Máme preto aktuálne 23 tisíc Slovákov vo Francúzsku, 25 tisíc v Nemecku, 29 tisíc v Maďarsku, 35 tisíc v Rakúsku, 85 tisíc v Spojenom kráľovstve, 100 tisíc v Kanade, 147 tisíc v Česku a 810 tisíc v USA. Môžeme sa domnievať, že obyvateľov so slovenskými koreňmi bude v daných krajinách ešte viacej. Hodné je zreteľu, že v roku 1990 sa k Slovákom hlásilo až 1,8 milióna amerických občanov a asi 350 tisíc obyvateľov českých krajín. V tom roku bolo možné s plnou vážnosťou tvrdiť, že slovenský etnický národ žije v dvoch štátoch - v Česko-Slovensku a v USA (asimilačný proces však odvtedy výrazne pokročil). Pokus o „nezápadnú orientáciu“ Slovenska by nás tak oddelil od rodákov v ostatných západných demokratických krajinách, ako sa aj stalo v rokoch 1939-89. Naše členstvo v Európskej únii, NATO a eurozóne je formálnym a veľmi viditeľným znakom našej príslušnosti k Západu. Členstvo v týchto najprestížnejších svetových kluboch nám poskytuje doslova skleníkové podmienky v oblasti bezpečnosti, stability a možnosti hospodárskeho rozvoja. Za posledných 15 rokov sme sa ekonomickou výkonnosťou značne priblížili starým členským krajinám EÚ. Možno celkom racionálne predpokladať, že ak sa nestane niečo mimoriadne, náš hrubý domáci produkt na obyvateľa podľa parity kúpnej sily sa do roku 2025 vyrovná španielskemu a talianskemu. Okolo roku 2030 sa Španielsku a Taliansku azda budeme môcť porovnať aj životnou úrovňou. S doháňaním Nemecka či Švajčiarska to nebude také jednoduché, no tieto krajiny aj v skupine západných demokracií predstavujú istú špicu.
Čo sa týka priamych zahraničných investícií na Slovensku, tak z Holandska pochádza asi 21% z nich, z Rakúska 16%, z Nemecka 11%, z Talianska 10% a z Česka 6% (údaje sú za roky 2012-2015). V prvej desiatke zahraničných investorov na Slovensku je len jedna nezápadná krajina a to Kórejská republika s podielom asi 5%. Odhadom možno povedať, že asi 90% zahraničných investícií na Slovensku pochádza z demokratických krajín západnej civilizácie.
Podobný obraz poskytuje aj prehľad slovenského zahraničného obchodu (z roku 2015). Na celkovom dovoze predstavovalo Nemecko 19,4%, Česká republika 17,4%, Rakúsko 9,1%, Maďarsko 6,3%, Poľsko 6,3%, Južná Kórea 5,5%, Rusko 5,2%, Čína 4,1%. Slovenský export smeroval hlavne do Nemecka - 22,7%, Česka - 12,5%, Poľska-8,5%, Rakúska- 5,7%, Maďarska 5,7%, Francúzska- 5,6%, Spojeného kráľovstva- 5,5%, Talianska- 4,5%. Podiel Ruska bol asi 2,2%.
Obchod so západnými demokraciami tak predstavuje asi 80-85% nášho zahraničného obchodu. Ekonomicky sme plne integrovaní do EÚ a západného spoločenstva krajín a špekulácie napr. o reorientácii na Rusko vychádzajú skôr zo spomienok na sedemdesiate roky než zo súčasnej reality. Podiel Ruska na našom zahraničnom obchode sa navyše dlhodobo znižuje. Ešte v roku 2013 predstavovalo Rusko 11% nášho dovozu a asi 4,2% vývozu. (Od roku 1993 podiel Ruska na našom exporte nepresiahol nikdy 6%, a jeho podiel na našom dovoze, ktorý bol v roku 1993 asi 18%, klesol na hodnotu okolo 10% už do roku 2003 – vývoj posledných troch rokov len potvrdil dlhodobý trend.) Z nášho pohľadu je tak Rusko okrajovým ekonomickým partnerom, ktorý neponúka ani perspektívu nejakého dramatického nárastu obchodu – nie preto, že by nás „niekto nepúšťal na ruský trh“, ale hlavne preto, že ruský trh je vlastne malý- samotné Rusko produkuje asi len 1,8 % nominálneho svetového HDP a je menšou ekonomikou než Brazília, Kórea, či Taliansko. Naopak, USA a EÚ reprezentujú spoločne asi 48% svetového nominálneho HDP. Pre nás je Rusko vlastne len dodávateľom ropy a zemného plynu. (Hoci pravda, malý počet slovenských podnikov môže byť na vývoze do Ruska závislý.)
Vidíme teda, ako hlboko sme dnes ukotvení v západnej kultúre a západných integračných inštitúciách. Rozmýšľanie o alternatívach je, samozrejme, prípustné. Normálna politika sa bez toho robiť nedá. No každý, kto horlí za nezápadnú orientáciu Slovenska, neutralitu, vystúpenie z NATO či Európskej únie alebo dokonca prichýlenie sa k nejakej inej mocnosti, by si mal najprv položiť otázku, či tým Slovensko niečo získa a ako bude riešiť ekonomické, sociálne a politické dôsledky takéhoto kroku, ktoré môžu byť v konečnom dôsledku drastickejšie, než transformačné obdobie, ktoré sme prežívali v rokoch 1989-2004.
Reprint z HN 19.6.2017
