Nad argumentmi ľudí odmietajúcich očkovanie možno nezriedka od údivu zdvihnúť obočie. Paradoxne istú popularitu mohli získať len v spoločnosti, ktorá – práve aj vďaka očkovaniu – zabudla na niekdajšie vlny rozsiahlych epidémií, ktoré kosili celé rodiny, čo ešte na prelome 19. a 20. storočia bol vcelku bežný úkaz.
Istotne, očkovacia látka je cudzia matéria, ktorá môže mať negatívne účinky. No ľudia, ktorí nenechávajú svoje deti zaočkovať, lebo sa boja že oslabené alebo mŕtve mikroorganizmy či ich antigény v očkovacej látke môžu ich deťom ublížiť, z neznámych príčin sú ochotní vystaviť svoje deti útokom plne životaschopných agresívnych patogénov spôsobujúcim napr. detskú obrnu či čierny kašeľ.
Úvahy o tom, že telo si má „poradiť samo“ a „vybudovať zdravú prirodzenú imunitu“ pôsobia v dnešnej pretechnizovanej spoločnosti sympaticky, no opomínajú fakt, že „zdravá prirodzená imunita“ populácie je výsledok brutálnej selekcie, v ktorej nejeden bude musieť podľahnúť, aby svoje nevhodné gény už nešíril ďalej. Ak by sme to vztiahli nie na populáciu, ale na jednotlivca – prečo by ten mal čakať, až bude nakazený napr. baktériou zvanou Corynebacterium diphtheriae, prekonať záškrt, a ak ho prežije, tak až potom byť voči takejto infekcii imúnny? Nie je lepšie sa pohodlne nechal zaočkovať a imunitu získal takýmto spôsobom?
Predstava, že očkovanie je „neprirodzená cesta“ a človek by sa mal spoliehať viacej na „prírodu“, spochybňuje vlastne celé snaženie modernej medicíny, ktoré je zamerané práve na to, aby bojovala proti takým výsostne prirodzeným stavom, ako je choroba, zmrzačenie, bolesť a smrť. Logika odmietania očkovania by v konečnom dôsledku mala viesť k odmietnutiu aj civilizácie a pokroku ako takých. Veď počas celej svojej histórie sa ľudstvo snažilo o vytvorenie vlastného umelého sveta, ktorý by poskytoval ochranu pred pôsobením prírodných faktorov. Človek buduje obydlie, vyrába odevy, topánky, lieky...
Pritom v „prirodzenom prírodnom stave“ by mal behať nahý a bosý po lese, živiť sa tým, čo nájde a uloví a nechať na seba padať prírodný a teda určite zdravý studený dážď. Takýto život by bol, pravda, krutý a krátky. Moderná medicína predĺžila oproti stavu okolo roku 1880-1990 život priemerného obyvateľa vyspelého sveta o 20- 30 rokov a z detskej úmrtnosti spravila okrajový fenomén. To je zrejme dostatočný dôkaz na potvrdenie viery, že moderná medicína funguje.
Odmietanie očkovania je možno pochopiteľnou reakciou na zložitý svet modernej medicíny a vedy, ktorému už jednotlivec bez adekvátnej kvalifikácie prestáva rozumieť. Je zrejme aj prejavom trendu žiť „prírodne“ a odmietať umelú „chémiu“. Pritom z medicínskeho aj chemického hľadiska medzi látkami „umelými“ a „prírodnými“ nie je žiadna jasná hranica. Všetky sa predsa skladajú z molekúl a atómov v nejakej vzájomnej väzbe. Každá továreň na výrobu „umelých“ látok všetky suroviny musí v konečnom dôsledku brať z prírody. Takzvané prírodné látky a prírodné liečivá nezriedka prešli procesom spracovania v laboratóriách a výrobných linkách a na pulty sa dostávajú v podobe rôznych práškov, piluliek a tinktúr. A ruku na srdce – prečo by som mal výťažok z nejakej juhoamerickej rastliny, s ktorou sa moji biologickí predkovia nemali nikdy šancu stretnúť, považovať za niečo, čo je pre moje telo prirodzenejšie než synteticky vyrobený liek?
Otázka zameraná na kvalitu konkrétnej očkovacej vakcíny a na vedľajšie následky očkovania je plne legitímna, avšak principiálni odmietači očkovania nekonajú rozumne. Ich názor azda zostane vyslovene minoritným a o jeho nesprávnosti nás nebude musieť presvedčiť až vzplanutie epidémii chorôb, na ktoré sme už zabudli.
