Ja však geopolitiku nazývam oneskorene narodeným dieťaťom. Hoci v mnohom typickým produktom svojej doby, keď sa stretala moderná technika a ekonomika so starým romantickým myslením, ponoreným v čase veľkých teritoriálnych impérií. Teda s doznievajúcimi predstavami, že moc národa závisí hlavne od veľkosti ním ovládaného územia, pretože viac územia znamená viacej ornej pôdy a viacej roľníkov platiacich dane a to znamená viacej vojakov – ktorí sú primárne využívaní na dobýjanie nových a nových území- rozumej najmä ich prírodných zdrojov. Takýmto impérium bola ešte španielska ríša v Amerike alebo Ruské impérium na začiatku 19. storočia.
Nové trendy industriálnej spoločnosti od konca 18. storočia však znížili význam územia ako základne moci- rozhodujúcim faktorom sa stala miera efektivity využitia prírodných a ľudských zdrojov daného územia.
Rozhodujúcim ukazovateľom moci a vojenskej prevahy sa stali ekonomika a technológie.
Geopolitické učenia navyše akoby operovali s „prázdnymi“ územiami. Sústreďovali s a najmä na polohu jednotlivých území a ich priestorové vzťahy s inými územiami a lokalitami. Menej pri tom brali do úvahy rozdielnu ekonomickú, klimatickú a sídelnú hodnotu jednotlivých území a infraštruktúru na nich vybudovanú. Nezabúdajme ani na to, že takpovediac ľudský materiál nie je všade rovnaký a rozdielna úroveň jeho rozvoja a uvedomenia má podstatný vplyv na konkurencieschopnosť štátu.
Nie každé, hoci strategicky a vojensky dobre umiestnené územie musí predstavovať využiteľnú a plnohodnotnú základňu pre silné impérium.
Napríklad v koncepcii Halforda Mackindera (1861-1947) sa za strategicky najvýznamnejšie územie považuje tzv. Heartland - územie strednej Ázie, východnej Európy a Sibíre, ktoré bolo v jeho časoch nezraniteľné zo strany námorných mocností.
To všetko je pekné, ale zároveň ide o územia málo vhodné na produkciu potravín, s ťažkými klimatickými podmienkami, s rôznymi prekážkami vybudovania solídnej komunikačnej, sídelnej, dopravnej a priemyselnej infraštruktúry a zo zreteľa nesmieme brať ani faktor nižšieho takpovediac sociálneho kapitálu, ktorý populácie tohto regiónu majú oproti napr. obyvateľom západnej Európy, Japonska alebo Severnej Ameriky. Za posledné 4 storočia za nimi stále zaostávajú, čo ako strategický faktor nemožno ignorovať.
Výsledný obraz mocenských pomerov preto musí byť komplexný. Vedˇokrem geografických a prírodných faktorv na výslednú moc štátu vplývajú aj faktory populačné, technologické, organizačné, ideologické a iné spojené priamo s jendotliovcami a spoločnosť. Ľudský kapitál je nenahraditeľný a nie každý národ dokáže plnohodnotne využiť danosti, ktoré mu ponúka príroda (vrátane polohy).
Opačným príkladom je Holandsko alebo Švajčiarsko - dve európske krajiny s nezaujímavými prírodnými zdrojmi, na – z pohľadu geopolitiky- zlej polohe, a pritom Holandsko bolo v 17. storočí svetovou veľmocou a obe krajiny dodnes patria medzi najbohatšie národy sveta. Ale to bude podľa všetkého výsledok toho, že Švajčiari aj Holanďania sú národmi v ekonomickej a technologickej oblasti najinovatívnejšími.
Oneskorený príchod geopolitiky sa ukáže aj z iného pohľadu - okrem vzájomnej polohy území operuje s rôznymi prírodnými prekážkami alebo naopak prirodzenými spojnicami a tiež fenoménom vzdialeností. Avšak začala s tým operovať v dobe, keď technologický rozvoj vo sfére dopravy práve význam zemepisných prekážok a vzdialeností začal, klesať. Ak ešte počas prvej svetovej vojny mohli hrať nejakú úlohu, počas druhej svetovej voj y sa faktor vzdialenosti, odľahlosti, nepriechodnosti a pod redukoval a fakticky v šesťdesiatych rokoch 20.stročia marginalizoval.
Ak môžem vyjadriť svoj názor, tak si myslím, že geopolitika mohla byť užitočnejšia pre obdobie predtechnickej civilizácie - spred 18. stročia - pre veľké agrárne ríše, ktorých bohatstvo naozaj záviselo od rozlohy ovládanej plochy územia a ich komunikačné spojnice a nasmerovania dobyteľských výprav boli určené prirodzenými koridormi.
A samozrejme, isté geopolitické zákonitosti sa prejavujú aj v strategických počítačových hrách, kde sa je územie viac-menej homogénne a možno hrať jednu scenériu niekoľkokrát za sebou... Potom zistíme, že napr. na 50% sa uplatní jedna geopolitická zákonitosť, na 30% iná, a v 20% je priebeh úplne náhodný.
Problém reálneho života je, že si ho nemôžeme pustiť desaťkrát, vsadiť na istý priebeh a napr. 5 krát vyhrať. V reálnom živote obyčajne nevieme, v ktorom „vetvení“ priebehu sme sa práve ocitli J
Príspevok ako celok bude prednesený na konferencii „Mierové zmluvy v kontexte geopolitiky 20. a 21. storočia“ dňa 11.9.2010 medzi 9.30-12.30 v budove Bratislavskej vysokej školy práva na Tomášikovej 20.
Záverečná časť príspevku bude zverejnená po 11. septembri 2010.
