Keď pôjdete okolo

Zastavte sa v Liptovskom Hrádku. Možno obanujete, možno nie. Musíte odbočiť z diaľnice, to je fakt, ale čo sa máte čo ponáhľať. Veď ste na dovolenkových cestách. A keď už idete okolo, nič za to nedáte. Prvé písomné správy hovoria, že mesto vzniklo približne v 13. storočí . Názov , ako aj samotné mesto súviselo s Hradom. Tam sa choďte pozrieť. Hrad po čiastočnej rekonštrukcii nie je prístupný ako múzeum, ale ako hotel a reštaurácia. Nie je to ideálne riešenie, ale ináč by sa asi načisto rozpadol. Peniaze, peniaze. No nič. Neobjednávajte si bryndzové halušky, lebo tam majú „panské“ jedlá ako sa na hrad patrí, no a ceny tiež panské. Nocľah ako pre grófky a grófov. Žiaden štylizovaný nábytok, ktorý sa tvári ako originál, ani umelé oblúky v múroch. Samozrejme, že okrem originálnych muzeálnych kusov nábytku sú aj normálne stoličky na sedenie a umelá dekorácia. Kto má dobrý nos, aj tak zacíti atmosféru dávnych čias. Dá sa posedieť aj von na nádvorí a osviežiť sa nielen čerstvým vzduchom a pekným pohľadom.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (18)

-

Aby somnezabudla na jazierko s kačkami. V skutočnosti sú to pozostatkyvodnej priekopy okolo hradu. Môžete sapoprechádzať. Nad hradom je les. Hradská hora. Škoda, že sa tam páči aj medvedej mama s malým. Tak sizoberte píšťalku, alebo kľúče, aj spev niekedy pomáha na odstrašenie. Ale horena Skalku v hore nad hradom sa vyberte. Pravdepodobne tam stála niekedyv dávnej minulosti strážna veža. Naozaj odtiaľ vidno na všetky strany. NaKriváň, Západné Tatry, Choč a občas sa zaligoce aj Marino More priLiptovskom Mikuláši. Zo Skalky vidno Hrádok ako na dlani. Okolité dedinyDovalovo, Vavrišovo. Pribylina. Tam bysa oplatilo ísť do skanzenu, kto má rád atmosféru liptovskej dediny,možno aj tie bryndzové halušky.

-

- -

Neďaleko tečierieka Belá. Dá sa tam kúpať, chytať ryby, hádzať skalky do vody. Keď je horúcodeti z Dovalova i z Hrádku sa spúšťajú na nafúkanýchpneumatikách z traktora. Ich smiech a výskanie počuť doďaleka. Peknáje aj prechádza po hrádzi. Osviežila by Vás, ak cestujeteďalej.

Keď je „dobrá“ voda, dá sa skvelezraftovať z Podbanska až po sútoks Váhom. Niekedy stála na sútoku týchto riek drevená lodenica. Vyhorelaasi v polovici minulého storočia. Ale stavia sa nová. Potom dolu Váhom až na Borovu Sihoť, napohľad pokojná voda. Dlhé roky sa tam stretávalivodáci a do noci horeli táboráky agitary hrali „temne hučí „Niagáára“. Na šnúrach pri malých stanoch sa sušili mokré ponožky a vo vzduchuvoňali prihorené špekáčky. Cez hojdajúcu lavicu ponad Váh sa dá prejsť na druhústranu do Liptovského Jána. Tam by ste mohli, lebo je tam termálna voda, aha,ale to už nie je Hrádok

-

Národopisnémúzeum, tiež stojí za návštevu, ale to by ste sa museli zdržať dlhšie.Z lesnej čiernovážskej železničky sa jej torzo presťahovalo do Pribylinskéhoskanzenu. Zvážala drevo z čierneho Váhu, ale aj výletníkov dolinou. Niekdeostali koľajnice, niekde malé drevené staničky. Škoda. Ale na Čierny Váh by ste aj tak mohli ísť, napriek tomu, že je tam priehrada, príroda je takáozajstná. Ešte by ste mali ísť na Mašu– klopačku. Mali by ste si pozrieť stáročnú lipovú alej. Aj dom v ktorombýval Albert Škarvan. Možno aj prvú lesnícku školu z r. 1800. A kebysa Vám páčilo, mohla by ste ísť aj do hrádockého arboréta a a kebyste silou mocou tie bryndzové halušky tak na Červenom kúte, tam ako sa odbočujena Hybe sa zastavte , potomvyjdete na diaľnicu na Poprad. Šťastnú cestu a veľa prázdninovýchzážitkov, nech pôjdete hocikde. Ale keby ste išli okolo, zastavte sa, bude nástešiť.