Celá očarená som sledovala všetko, čo je pre pražákov samozrejmé, metro, domy. Do oka mi padli i fešní chlapíci v čiernych uniformách a ozbrojení, no ako z filmu. Veľkí fešáci. Trochu sme si oddýchli a v podvečer sme sa prechádzali po Vršoviaciach a obdivovali pekné budovy.
V nedeľu a pondelok, sme ako správni turisti absolvovali všetko čo sa dalo, teda pokiaľ sme vládali. Všade,kde sme sa pohli bola aj skupina milých japoncov v rovnakých klobúčikoch. No a tak isto tí fešáci v uniformách a akoby ich bolo stále viac.
V utorok ráno sa muž vybral kúpiť čerstvé rožky a noviny.Rožky boli chrumkavé, ale prešla ma chuť, keď som videla tie titulky v novinách. Slová terorizmus v Prahe sa skloňovali vo všetkých pádoch. Nazlostila som sa, ako si dovoľujú kaziť mi výlet, zľakla som sa, že sa nám môže niečo stať i iným ľuďom i peknej Prahe. Načo som len tie noviny čítala. Potom som si spomenula, ako doma v našej Hradskej hore je zlý medveď. Nikdy si nedovolil, prísť tak blízko. Až tohto roku. Nikto nevie čo urobí, kde sa objaví. Zatiaľ nikomu neublížil, ale museli sme si zvyknúť,že tam je.
Nechce sa mi na to zvykať, nechce sa mi báť. A teraz čo? Možno pravdivé informácie.
