Ráno ma zobudil ich hlasnýrozhovor. Sedeli na čerešni a raňajkovali. Mohla som ich prichytiť pričine, ale nechcelo sa mi vstávať z postele , tak som len zakričalaz okna: Keď už zobnete, tak ju zjedzte celú! A nechajte aj mne!Škorce ostali v úžase ticho. Jeden drzáň mi hovorí: „drž zobák“, veď Tyich najviac zješ.
Kde si? Kde by som bola. Sedím nastrome, strážim čerešne.



Vraj somdivná, hovoria moji. Najprv tvrdila, že sa pohádala so škorcami.Teraznajnovšie tvrdí, že sa na našu čerešňu ulakomili ufóni. O nejakýchlietajúcich tanieroch splietala. Keby sa chytila roboty a urobilačerešňový koláč. Ináč je celkom veselá, tak ju nechajme, nech zobe tie čerešne.


