Vekom sa blížil k osemdesiatke, ale stále bol statný chlap. Zachoval si pevné, trošku krivé zuby, pripomínajúce tesáky čo znásobovalo dojem sily.
V zime nosil čižmy ušité z filcu, kombinované s kožou. Možno mal na koženej podrážke pribité podkovičky, lebo ráno na Nový rok, keď kráčal hore po našich schodíkoch, hneď som vedela, ide koledník ujček Štrben. Nezvonil pri dverách, zabúchal päsťou, podupkal nohami, striasol sneh. Nosil zvláštny kratší čierny, dvojradový kabát. Na hlave mal baranicu a v rukách bakuľu. Pobúchal ňou o zem a zavinšoval šťastný Nový rok. Bol vážny a my sme rovnako s úctou počúvali a poďakovali sa. Nezdržal sa dlho, zobral si „medvediu labku“, pochválil a šiel o dom ďalej.
Tradície a zvyky, ktoré zažil v mladosti mu boli pevnými bodmi, metrom plynutia toku roku, sprevádzali ho celý život a dodržiaval ich.
Aj ja vám vinšujem všetko dobré v novom roku, posielam pohľadnice / lanskie zimy/ zo skanzenu v Pribyline .
