Uvidíme figu borovú, pomyslela som si. Keď siv hore a príde lejak, nič nevidíš. Môj sused, naozaj znalec hôra prírody, mal raz návštevuz Holandska. Chceli vidieť to, čo nemajú doma, hory. Tak išli. Počasie neistéako dnes. Mali tí zážitok na celý život! V živote neboli v takých vysokých horách. Nad kosodrevinou ,cestou dolu, pod hrebeňom Poľany ichzastihla búrka. Medzi vrchmi vidieť,kde to treskne. Počuť to zo všetkých strán. Ozvena narobí taký rachot, skrátkaskvelá prírodná akustika. Striedavo samodlili, plakali a ktovie či neboli aj „lokálne prehánky“.
Domovsme to stihli len tak,tak.Poriadnekvapky začali bubnovať , zarovno s odomykaním dverí.
Leje ako z krhly. Ako ja nemám rada, keď príde na moje slová.Krúpy. Rachot na streche. Vysypanébiele ľadové korálky nikoho nepotešili.
