Písmo:
A-
|
A+
Vyspevovanie, čvirikanie v korunách stromov prestalo, slnko si stiahlo roletu z mrakov. V tichu sa spustil jemný dážď. Vietor ním pohyboval ako priesvitným závojom.
Dážď poumýval stromy, trávu aj moje okno, možno aj dušu.
Vmietol mi do tváre jar. Vlahý vzduch, zmes vône pokosenej trávy, orgovánu a niečoho nostalgického. Vyšla som do záhrady a chvíľku som stála v daždi. Možno som dúfala, že rozkvitnem aj ja. Celkom iná vôňa, ako býva v jeseni napadlo ma.
V noci sa rozfúkal vietor a mne sa snívalo, že napadol sneh aj ja som omladla.
